Doma klesajú percentá, v Európe „vybuchujú” miliardy
Slovenský príbeh na poli daní z pridanej hodnoty (DPH) sa nachádza v zložitom období, pričom rozdiel medzi očakávaným a skutočným výberom DPH sa zmenšuje, avšak na európskej úrovni je situácia dramatickejšia. Podľa posledných štatistík, ktoré zaznamenali obrovské straty z podvodov na DPH a clo vo výške desiatok miliárd eur, sa situácia v EÚ zhoršuje, a to aj v krajinách, kde sa očakávalo zlepšenie. Slovenské úrady sa vypínajú na postupné zvyšovanie štandardu, avšak výsledky ukazujú, že problémy s nevybranou DPH sú pretrvávajúce.
Podľa Jaroslava Faboka, prezidenta finančnej správy, sa daňová medzera DPH na Slovensku znížila z 16,5 % v roku 2019 na 10,5 % v roku 2023, pričom ambíciou je prekročiť desiatku. Aj keď je tento pokles povzbudzujúci, Slovensko stále zaostáva za priemerom EÚ, ktorý v roku 2023 dosahoval 8,5 %. Napriek tomu vedenie Finančnej správy pripúšťa, že zložitá legislatíva a variabilita sadzieb DPH zvyšujú riziko podvodov a interpretácií.
Ekonomika a daňové podvody zohrávajú kľúčovú úlohu
Ekonomické spomalenie ovplyvňuje vývoj daňovej medzery, keďže nižší dopyt po tovaroch a službách redukuje objem zdaniteľných transakcií. Finančná správa uvádza, že v roku 2025 sa tržby na slovenskom trhu znížili, čo priamo ovplyvnilo výber DPH. Napriek plánom na zvyšovanie príjmov o 1,8 miliardy eur, skutočnosť priniesla deficit, pričom 800 miliónov z tejto sumy súviselo s makroekonomickými faktormi, a nie s nárastom podvodov.
DPH a jej význam pre slovenské financie
DPH je pre slovenskú ekonomiku kľúčová, keďže predstavuje najvýznamnejší zdroj daňových príjmov. V roku 2025 štát vybral na daniach vyše 20 miliárd eur, pričom viac ako polovicu tvorila práve DPH. Aby sa zabezpečila stabilizácia rozpočtu, vláda v rámci konsolidácie zvýšila základnú sadzbu DPH z 20 % na 23 %, čo malo za cieľ priniesť dodatočné príjmy. Tento krok mal však priamy vplyv na ceny tovarov a služieb, a tým aj na spotrebu domácností.
Pohľad na európsku situáciu podvodov
Jozef Kiss, prezident Finančnej správy, upozorňuje, že Slovensko nie je výnimočné v rozsahu daňových podvodov. Podľa údajov Európskej prokuratúry (EPPO) sú prípady daňových podvodov na Slovensku zhruba na úrovni 1 % z celkového objemu v rámci EÚ. To korešponduje s faktom, že podvody na DPH a clo sú najčastejšou a najzhubnejšou formou ekonomických podvodov v rámci EÚ. Napriek tomu, že počet podvodov sa znížil, intenzita a komplexnosť týchto schém rastie, pričom vysoká miera odsúdení naznačuje efektívnosť represívnych opatrení.
Pochopenie daňových podvodov a ich prevencia
Daňový podvod v oblasti DPH vzniká, keď niektorý účastník obchodného reťazca daň neprizná alebo nezaplatí, no iný si ju následne uplatní na odpočítanie. To vedie k situácii, kde štát prichádza o príjmy, avšak technicky existujú nároky na vrátenie či zníženie daňovej povinnosti. Finančná správa zaviedla analytické kontroly, ktoré zahrnujú vyhodnocovanie miliónov výkazov a transakcií, aby identifikovala rizikové reťazce a účinné mechanizmy podvodov. Opatrenia preukázali vysokú efektivitu, pričom kontroly odhalili sumy presahujúce 1,4 miliardy eur.
