Poučí sa hlavné mesto z výstavby petržalskej električky?
Teraz, takmer rok po slávnostnom spustení novej električkovej trate v bratislavskej Petržalke, sa mesto chystá požiadať o riadnu kolaudáciu. Tento krok vyvoláva rôzne reakcie; pre jedných je to pozitívny signál oslavujúceho úspechu, pre druhých len zavŕšenie projektu, ktorý bol plný meškaní a dodnes čelí ostrej kritike na sociálnych sieťach a v médiách. Je dôležité poznamenať, že tento projekt sa stal najväčším samosprávnym podnikom financovaným z eurofondov.
Pavlína Valovičová, IT konzultantka a aktivistka, vo svojom nedávnom článku poukazuje na nedostatky, ktorými projekt sprevádzala. Na slávnostnej tlačovej konferencii chýbali zástupcovia ministerstva dopravy i bývalého vedenia Bratislavy, ktoré sa na projekte podieľalo v jeho plánovacej fáze. Primátor Matúš Vallo sa pri otázkach novinárov o zodpovednosť za problémy s dokončením stavby vyhol konkrétnym odpovediam.
Problémy v realizačnej fáze
Nové vedenie mesta, ktoré vzniklo po voľbách v roku 2018, zasahovalo do projektu, ktorý už mal schválené povolenia a jasné financovanie. Ak by sa stavebné práce začali včas v roku 2019, stihlo by sa dočerpať financovanie z eurofondov dostupných v období 2014-2020. Skutočné práce sa však spustili až po trojročnom odklade, v novembri 2021, po podpise zmluvy so zhotoviteľom, pričom zmluva obsahovala ceny spred pandémie.
Ceny stavebných materiálov totiž po vypuknutí pandémie dramaticky vzrástli, a tak je otázne, prečo ekonomickí odborníci nezohľadnili tieto zmeny. S financiami sa presunuli do nového eurofondového cyklu a mesto malo riskovať, že tieto peniaze budú využité na iný projekt. Primátor Vallo tiež poukazoval na pomalosť administratívneho čerpanie peňazí a meškania zo strany ministerstiev.
Zodpovednosť politikov
Realizáciu prác zabezpečovala dodávateľská skupina, z ktorej sa však jedno španielske konzorcium nielenže rozpadlo, ale aj obmedzilo celkový pokrok na projekte. Primátor Vallo hovoril, že verejné obstarávanie je slabým článkom, pretože vedenie mesta nemôže ukončiť spoluprácu so zhotoviteľom, i keď ten nemá dobré referencie. Predpoklady pre súťaž neboli nastavené správne, čo malo negatívny dopad na celý projekt.
Obyvatelia Bratislavy sa navyše sťažovali na nedostatok stavebného ruchu počas prác. Dôležitými otázkami zostáva aj to, akú zodpovednosť nesie primátor za nazeranie do stavebného denníka, za obsadenie stavby pracovníkmi a dodržiavanie zmluvných podmienok. Tieto otázky totiž zásadne ovplyvňujú verejnú politiku a mali by zaujímať každého voliča.
Odporovanie voči meškaniam
Termíny spustenia trate sa opäť posúvali, pričom pôvodný plán hovoril o dvoch rokoch a štyroch mesiacoch prác. Počas súčasného obdobia sa uplynulo už 53 mesiacov a električka nie je riadne skolaudovaná. V porovnaní s inými miestami, ako je Brno, kde sa v rovnakom čase dokončila nová električková trať, zostáva Bratislava pozadu. Obavy z pandémie a iných vonkajších faktorov sa stali obohranou piesňou pre primátora, pričom hrozba, že projekt môže stroskotať ako tunel Višňové, sa javí ako pokus odviesť pozornosť od jeho vlastných zlyhaní.
Zostáva tiež otázne, ako bude vyzerať konečná suma nákladov na električku. Z toho vyplýva, akú rolu zohrali eurofondy a akú zodpovednosť má mesto za ich efektívne čerpanie. Primátor Vallo pred voľbami hlásal víziu pre Bratislavu, ale realita, ktorú obyvatelia zažívajú, vyzerá skôr ako výsledok marketingových kampaní ako skutočného pokroku. Mesto by sa malo poučiť z týchto chýb a nie len žiť z propagandy pozitívnych správ. Vzhľadom na predchádzajúce očakávania a súčasný stav by sa mali zodpovední zamyslieť nad svojimi aktivitami a zaceliť diery v transparentnosti a zodpovednosti voči občanom.
