Parlamentné konflikty nie sú len šou. Sociologička vysvetľuje, prečo ľudí priťahujú a akú silu majú slová
Po letnej prestávke sa do parlamentu vracia nielen rokovanie poslancov, ale aj ostrá politická rétorika a vzájomné konflikty. Politologička zo Sociologického ústavu SAV Zuzana Kusá upozornila, že spôsob, akým politici komunikujú, ovplyvňuje aj bežné vzťahy medzi ľuďmi.
Podľa Kusej sa politické konflikty automaticky neprenášajú do každodenného života. Najväčší vplyv majú vtedy, keď sa ľudia dostanú v bežných rozhovoroch k témam, ktoré rozdeľujú spoločnosť.
„Domnievam sa, že ten agresívny spôsob rozpravy o spoločenskej realite má najmä dopad na to, ako rozprávame, ako rozprávame o verejných veciach a o politických predstaviteľoch,“ uviedla.
Ľudia si podľa nej postupne vytvárajú stratégie, ako sa vyhnúť konfliktom. Pri politických témach často radšej zmenia tému alebo sa snažia neotvárať otázky, pri ktorých hrozí spor s blízkymi ľuďmi.
Politici ponúkajú jednoduché vysvetlenia reality
Kusá vysvetlila, že politici svojimi vyjadreniami často ponúkajú verejnosti zjednodušené interpretácie spoločenských problémov. Takéto skratky sú podľa nej pre ľudí príťažlivé, pretože im umožňujú rýchlo sa zorientovať v komplikovaných témach.
„Politici nás svojimi vyjadreniami učia diagnostikovať spoločenskú situáciu, fungovanie spoločenských inštitúcií. Dávajú nám veľmi zjednodušené návody a diagnózy a nejaké povrchné hodnotenia toho, čo je okolo,“ povedala.
Takéto výroky sa podľa nej následne šíria najmä cez sociálne siete. Problém podľa odborníčky vzniká vtedy, keď tieto skratky vedú k odmietaniu druhej politickej strany alebo jej voličov.
„Znechutenie je vlastný cit, ktorý istým spôsobom poškodzuje demokraciu. Pretože tým pocitom znechutenia odvrhujeme časť ľudí a politických predstaviteľov akoby z nášho spoločenstva a vlastne ich vylučujeme z nejakej demokratickej vzájomnosti,“ uviedla.
Znechutenie z politiky nie je novým javom
Sociologička upozornila, že odstup ľudí od politiky nie je iba dôsledkom súčasnej konfliktnej atmosféry v parlamente. Nízka účasť na voľbách a nedôvera voči politikom sú podľa nej dlhodobým problémom.
„Časť ľudí je z politiky znechutená už na základe výsledkov účasti vo voľbách veľmi dlho. Nie je to nová vec,“ povedala.
Chaos v politike však podľa nej môže posilňovať pocit bezmocnosti. Takýto odstup nemusí byť vždy negatívny. Určitá miera nezáujmu môže byť aj racionálnou reakciou človeka, ktorý svoju energiu venuje oblastiam, ktoré dokáže ovplyvniť.
Konflikt ako forma politickej zábavy
Podľa Kusej časť voličov konfliktnú komunikáciu politikov vyhľadáva aj preto, že ju vníma ako formu zábavy. Politika sa podľa nej čiastočne premenila na predstavenie, v ktorom konflikt priťahuje pozornosť.
„Fakt je, že pocit zábavy sa v súčasnosti stáva jedným z motívov aj pozerania politických relácií. Čakajú od médií, že ich budú aj zabávať a konflikt, zápletka je súčasťou, je taký prvok akoby zábavy a zaujatosti,“ uviedla.
Za súčasť problému označila aj tlak na sledovanosť. Politickí poradcovia podľa nej pracujú s emóciami voličov zámerne. Konflikt a útok na súpera pomáhajú mobilizovať podporovateľov.
„Emócie sú dôležité pre mobilizáciu záujmu o politiku. Učia politikov, aby vystupovali v debatách konfliktne, aby nerozoberali len nejakú vecnú stránku problému, ale poukazovali na morálne, rozumové a iné nedostatky politického súpera,“ povedala.
Dôvera v štát súvisí aj s politickými preferenciami
Kusá vysvetlila, že sociológovia dlhodobo skúmajú dôveru ľudí voči štátnym inštitúciám aj politickým predstaviteľom. Tá podľa nej nesúvisí iba s tým, ako inštitúcie fungujú, ale aj s celkovým nastavením ľudí.
„Ukazuje sa, že dôvera v politické inštitúcie súvisí na jednej strane aj s dôverou, ktorú máme všeobecne v druhých ľudí,“ uviedla.
Významnú úlohu podľa nej zohráva aj to, či je človek voličom vládnej alebo opozičnej strany. Voliči koalície majú podľa nej často väčšiu tendenciu dôverovať inštitúciám, zatiaľ čo opozícia ich fungovanie prirodzenejšie kritizuje.
Nadhľad môže chrániť pred politickým vyčerpaním
Na otázku, ako si ľudia môžu udržať zdravý odstup od konfliktnej politiky, Kusá odpovedala, že určitá opatrnosť voči politikom je prirodzená a potrebná.
„Určite druh cynizmu alebo takej podozrievavosti voči politikom je na mieste ako slepá dôvera v tých, ktorí majú v rukách moc a môžu robiť závažné rozhodnutia,“ povedala.
Zároveň však podľa nej nie je dobré prežívať politiku príliš osobne. Podľa Kusej výskumy ukazujú, že ľudia často nerozhodujú vo voľbách iba na základe podpory konkrétneho programu, ale aj na základe odporu voči tým, ktorí boli pri moci.
„Často nás k voličským rozhodnutiam motivuje práve nechuť k tým, ktorí boli teraz pri moci a teda ako za trest volíme opozíciu,“ uzavrela.
