Bojíte sa migrácie? Pravda, ktorú vám politici nechcú povedať
V 60. rokoch bolo vo svete približne 90 miliónov migrantov, pričom títo boli definovaní ako osoby, ktoré strávili minimálne 6 až 12 mesiacov mimo krajiny svojho narodenia. Do konca milénia sa tento počet zvýšil na 170 miliónov a k roku 2017 už dosiahol takmer 250 miliónov. Tieto štatistiky môžu na prvý pohľad pôsobiť alarmujúco; je však potrebné poznamenať, že celkový počet obyvateľov sa v rovnakom období tiež výrazne zvýšil – z 3 miliárd v 60. rokoch na 6 miliárd v roku 2000 a 7,6 miliardy v roku 2017.
Podľa odborných analýz, ako je tá od Heina de Haasa, sa percento medzinárodných migrantov v skutočnosti stabilne udržuje okolo 3 percenta celkovej svetovej populácie. Napriek týmto číslam sa migrácia v očiach politikov často zobrazuje ako bezprostredná hrozba, pričom ti s propagandou a rétorikou vystrašenia zneužívajú obavy verejnosti. Politici vyvolávajú dojem, že migranti masovo útočia na Európu, čo posilňuje naše najhlbšie obavy a kmeňové pocity a vnucuje predstavu, že je potrebné etablovať silných lídrov, ktorí nás ochránia pred vonkajšími nepriateľmi.
Výskum však poukazuje na to, že mnohé vlády voči migrácii v skutočnosti tolerujú, keďže migranti často zapĺňajú nedostatok pracovnej sily v sektoroch, ako je poľnohospodárstvo, stavebníctvo, pohostinstvo, domáce práce či starostlivosť o deti a seniorov. Najmä po druhej svetovej vojne a od 90. rokov minulého storočia to nebolo množstvo nelegálných migrantov, ktoré by možno znelo ako problém, ale radikálne zmeny v oblasti náboru pracovníkov, kde legálni migranti zohrali kľúčovú úlohu.
Existuje mylná predstava, že migráciu spôsobuje prevažne chudoba. V skutočnosti za ňou stojí skôr všeobecné vzdelávanie, starnúce obyvateľstvo a rastúci podiel žien na zamestnanosti, čo vytvára dopyt po rôznych typoch menej kvalifikovanej pracovnej sily. Mnohé miestne komunity už nemajú potrebný počet obyvateľov ochotných pracovať v ťažkých a fyzicky náročných zamestnaniach. Obava, že sú migranti zodpovední za rastúcu nezamestnanosť, je vyvrátená; skôr je to výsledok desiatok rokov liberalizácie hospodárstva a trhu práce, ktoré vedú k neistým zamestnaniam, o ktoré miestni pracovníci nemajú záujem.
Práca na poliach, vo fabríkach či v pohostinstve si vyžaduje dlhé pracovné už aj na nočných zmenách, čím sa mnohí zamestnanci, vrátane tých starších a ženatých, vyhýbajú takýmto nezávideniahodným príležitostiam. Napriek reštriktívnym opatreniam môže byť zjavné, že prístup k kvalitnému verejnému zdravotníctvu a sociálnemu zabezpečeniu nie je problémom migrácie, ale skôr politických rozhodnutí o obmedzení štátneho zásahu.
Situácia v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti je viac než zložitá; v súčasnosti sa na mnohých miestach opiera o zahraničných lekárov a zdravotné sestry. V budúcnosti bude migrácia zohrávať kľúčovú úlohu aj v starostlivosti o seniorov a deti. Ak sa chceme seriózne zaoberať témou migrácie, nemali by sme ju vnímať ako izolovanú otázku, ale skôr ju zapojiť do širších debát o nerovnosti, práci a sociálnej spravodlivosti.
Názory externých prispievateľov nemusia nevyhnutne odrážať stanovisko redakcie.
