Celý život túžime byť niekým výnimočným
Je v nás hlboká túžba po významnosti, ako to naznačuje evanjelista Matúš, keď hovorí: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ Tento citát môžeme preložiť do moderného jazyka tak, že na to, aby sme sa cítili skutočne naplnení ako ľudia, nestačí len uspokojovať svoje materiálne potreby; potrebujeme aj duchovný rozmer, akýsi „nadstavu“. To, čo nás robí celistvými, presahuje rámec fyzického uspokojenia.
Duchovný chlieb našich dní
Naším každodenným duchovným chlebom je často pocit vlastnej bezvýznamnosti. Od chvíle, keď sme „vyhnaní z raja“, sme ponechaní na seba, často cítime, že v očiach Stvoriteľa, ale aj ostatných, sme bezvýznamní. Naša existencia v spoločnosti získava hodnotu až vtedy, keď dokážeme niečím získať pozornosť a obdiv.
Hrdosť a túžba po stope
Niektorí z nás sa pyšní bohatstvom, iní sú hrdí na svoje umelecké dielo či úspešnú kariéru vo vede alebo politike. Málokto chce opustiť tento svet bez toho, aby po sebe zanechal nejakú stopu. Nevieme s istotou, čo sa deje po smrti, ale v našom obmedzenom čase sa snažíme vybudovať formu nesmrteľnosti.
Strach z bezvýznamnosti
Pre tých, ktorí sa nezamýšľajú nad nesmrteľnosťou, je dôležité byť vnímaní ako významní vo svojom okolí – v očiach nadriadených, kolegov, priateľov či rodiny. Preto sa snažíme nesklamať ani neukázať slabosť. Máme túžbu stať sa hrdinami vlastného príbehu, a to pod vplyvom obrazov z filmov, videoklipov a reklám. Chceme byť ako tí bezstarostní, krásni ľudia z obrazovky, aby všetci videli, čo sme dosiahli a akí sme výnimoční.
Život napodobňovateľa
Napriek tomu väčšina z nás nedosiahne všetko, čo si vysnívala. Tento pocit bezvýznamnosti nás ženie k tomu, aby sme sa aspoň snažili napodobňovať vzory zábavného priemyslu. Namiesto toho, aby sme žili vlastný a autentický život, väčšina z nás v skutočnosti žije životom napodobňovateľa.
Opičenie ako hlboký sociálny jav
Britský autor Martin Amis vo svojej knihe „Nočný vlak“ tvrdí, že „chlapík sa opičí po televízii, po iných chlapíkoch a tak ďalej.“ Toto opičenie je staré ako civilizácia sama, ba predchádza dokonca aj základom moderného rozprávania. Dokonca aj v dobách pred písaním si ľudia boli vedomí potreby napodobňovania, aby sa integrovali do spoločenstva a nestratili svoju pozíciu.
Definícia vlastnej dôležitosti
Aby sa stali významnými, ľudia sa snažia napodobňovať najdominantnejšie postavy vo svojich skupinách. To vedie k tomu, že sa usilujú o uznanie a obdiv, aby ich postavenie v spoločnosti bolo nezvratné. Akoby existovalo ponímanie významnosti vo vzduchu, po ktorom všetci túžime.
Pocit významnosti a hodnotenie iných
Podľa japonského spisovateľa Rjúnosukeho Akutagawu sa osobnosť utvára kombinovaním dedičnosti, okolností a náhody. Medzi okolnosti patrí aj to, ako nás hodnotia a aké názory o nás majú ostatní. Naša vnútorná percepcia hodnoty života často závisí od externého posúdenia, ktoré dostávame od ostatných.
