Júlový prieskum SANEP: Smer si udržuje mierny náskok pred PS, Matovič zostáva kľúčom. Uspel by konzervatívny blok?
Podľa najnovšieho exkluzívneho prieskumu, ktorý vykonala spoločnosť SANEP pre televíziu ta3, by v prípade parlamentných volieb, ktoré by sa konali v polovici júla, vyhrala strana Smer. Tá si udržuje mierny náskok pred Progresívnym Slovenskom (PS). Na treťom mieste by skončilo hnutie Republika a až do poslaneckých lavíc by sa dostalo celkovo osem politických strán. Tento prieskum sa zameral aj na otázku vznikajúceho konzervatívneho bloku a reakciu verejnosti na tento návrh.
Podľa prieskumu, 14,8 % opýtaných by nevedelo rozhodnúť, ktorú politickú stranu voliť, zatiaľ čo 18,1 % respondentov deklarovalo, že sa parlamentných volieb nezúčastní. Rozhodnutých voličov je 67,1 %, ktorí by svoje hlasy rozdelili nasledovne:
Strana Smer by získala 19,6 % hlasov, čo predstavuje mierny pokles o 0,2 percentuálneho bodu v porovnaní s júnovým meraním. Na druhom mieste by bolo Progresívne Slovensko so ziskom 18,1 %, čo predstavuje pokles o 0,3 percentuálneho bodu. Na treťom mieste by sa umiestnilo hnutie Republika s 11,6 % hlasov, ktoré si však polepšilo o 0,1 percentuálneho bodu.
Nasledovalo by hnutie Slovensko s 8,2 %, SaS so 7,7 % a Hlas s 7,6 %. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH s 6,3 % a Demokrati so 5,6 %. Ostatné politické subjekty, ako Aliancia – Szövetség (4,6 %), SNS (4,5 %) a Sme rodina (3,8 %), by sa pred bránami parlamentu ocitli bez šance na úspech.
Podpora pre konzervatívny blok
V rámci prieskumu sa SANEP taktiež zameral na možnosť vzniku širšieho konzervatívneho politického bloku. Téma vytvorenia takéhoto zoskupenia sa v posledných týždňoch stáva predmetom verejnej diskusie, najmä z pohľadu potenciálnej spolupráce viacerých konzervatívnych strán pred lasujúcimi voľbami.
Výsledky naznačujú, že myšlienka vytvorenia konzervatívneho bloku má podporu takmer jednej tretiny verejnosti, konkrétne 33,7 %. Na druhej strane, 49,6 % respondentov sa k tejto otázke stavia odmietavo a zvyšok, takmer 20 %, nemá jednoznačný názor.
Prieskum ukázal, že verejnosť rád rozlišuje medzi všeobecnou podporou myšlienky spájania konzervatívnych strán a ochotou podporiť konkrétny volebný projekt. Zatiaľ čo podpora pre vznik bloku je relatívne silná, ochota podporiť konkrétny projekt je nižšia. V prípade bloku, ktorý by pozostával zo strán KDH, Kresťanskej únie a Maďarskej aliancie, by sa takýto subjekt podľa prieskumu určite alebo skôr volilo 15,8 % respondentov.
Naopak, viac ako 60 % opýtaných by takýto subjekt nepodporilo, pričom takmer štvrtina respondentov sa k tejto otázke zatiaľ nevyjadrila. Tieto výsledky naznačujú, že aj keď je myšlienka spájania konzervatívnych strán akceptovateľná, jej konkrétny politický projekt musí byť pre občanov dôveryhodný a programovo jasný.
Verejné preferencie a intriky v konzervatívnom spektru
V ďalšej analýze respondentov vyšlo najavo, že zloženie prípadného konzervatívneho bloku je pre verejnosť veľmi dôležité. Pre 23,7 % respondentov je prijateľnejší variant spolupráce medzi KDH, Kresťanskou úniou a Maďarskou alianciou, zatiaľ čo 17,1 % respondentov podporilo rozšírenie o Hnutie Slovensko. Avšak celkovo 44,6 % respondentov neprejavilo preferencie pre žiadny z navrhovaných modelov.
Nižšia podpora pre rozšírený variant naznačuje, že Hnutie Slovensko má schopnosť mobilizovať vlastných voličov, avšak jeho polarizačný charakter vo verejnosti môže ovplyvniť postoj tých, ktorí by inak mohli podporiť širší konzervatívny blok. Dôsledky týchto postojov však nie sú v prieskume analyzované, a preto nesúvisia priamo s konkrétnymi politickými subjektmi.
Na základe aktuálnych výsledkov SANEPu môžeme uzavrieť, že úspech širšieho konzervatívneho bloku bude závisieť nielen od počtu strán zapojených do projektu, ale predovšetkým od schopnosti vytvoriť koherentný a dôveryhodný politický subjekt. Zatiaľ čo myšlienka spolupráce konzervatívnych strán má potenciál, o atraktivite takéhoto projektu rozhodne jeho konkrétna podoba a dôveryhodnosť strán, ktoré by ho tvoria.
