Kritika novinárskej praxe: Hľadanie rovnováhy medzi etickosťou a sledovanosťou
Diskusia o nedávnom incidente s Matúšom Oľhom, predsedom Rady Fondu na podporu umenia (FPU), vyvolala zásadné otázky ohľadom etiky novinárskej práce a správania verejných činiteľov. Prípad, keď Oľha po rokovaní ušiel pred novinármi bez toho, aby poskytol odpovede na otázky, vyvolal názory odborníkov na mediálnu komunikáciu, Marku Trubača a Karola Lovaša. Obaja vyjadrujú hlboké znepokojenie nad morálnou úrovňou nielen politiky, ale aj žurnalistiky.
Neprístojnosti na oboch stranách
Marek Trubač otvorene priznáva, že sa cíti preneseným hanba za obe zúčastnené strany. Poukazuje na to, že 66-ročný Oľha sa ocitol v situácii, ktorá postráda dôstojnosť a rešpekt, a to nielen voči nemu, ale aj voči jeho veku a statusu. Trubač zdôrazňuje, že takto prezentované správy neposkytujú žiadnu hodnotu z hľadiska informovanosti; išlo len o sledovanosť. Kým médiá propagujú takýto obsah pre jeho atraktivitu, zabúdajú na etiku a zhoršujú už tak roztrhnutú atmosféru vo verejnej diskusii.
Pokles sledovanosti a nárast bulvarizácie
Druhý odborník, Karol Lovaš, sa zhoduje s Trubačom v názore na vulgarizáciu a infantilizáciu mediálneho priestoru, ktorá sa stáva neúnosnou. Zmienky o neetickom správaní novinárov, ktorí sa správajú skôr ako paparazzi, skôr ako profesionálni novinári, naznačujú, že sa žurnalistika posúva od svojho poslania informovať verejnosť k honbe za senzáciami a klikbajtmi. Títo odborníci poukazujú na zásadný pokles profesionálnych štandardov, ktorý ovplyvňuje celú spoločnosť.
Krízová komunikácia a jej význam
Trubač spomína svoje skúsenosti s mediálnym tréningom a dokonca kolegami, ktorí nastupujú do verejných funkcií. Upozorňuje na potrebu kvalitnej krízovej komunikácie, ktorá je jednou z hlavných úloh každého verejného činiteľa. Spomína, že pre úspech je zásadný nielen odborný profil, ale aj schopnosť komunikovať efektívne s médiami a verejnosťou. Keď dôjde k náročnej situácii, je potrebné rýchlo a otvorene reagovať, inak dochádza k ešte väčšim škodám.
Osobná zodpovednosť novinárov
Lovaš varuje pred kolotočom, kde každý z účastníkov – politik, novinár, verejnosť – prispieva k nekontrolovateľnému cyklu neúcty a nedôvery. Opisuje, že aj v čase hlbokých rozporov sa musí žurnalistika snažiť o profesionalitu a dôstojnosť. Predseda FPU bol terčom posmechu, čo podľa Lovaša vedie k zbolestneniu celého mediálneho prostredia. Novinári, ktorí sa dobrovoľne vydávajú na dráhu bulvarizácie, riskujú nielen svoju dôveryhodnosť, ale i celú profesiu.
Očakávania do budúcnosti
Budúcnosť slovenskej žurnalistiky by mala byť postavená na väčšej úcte a zodpovednosti. Profesionáli z mediálnej sféry sa musia zamyslieť nad svojím prístupom a spôsobom komunikácie. Ak chceme získať späť dôveru verejnosti, mali by sme sa zbaviť tendencií znižovať žurnalistiku na úroveň bulváru a začať sa vrátiť k jej základným hodnotám – informovaniu, vzdelávaniu a kultivovaniu diskusie. Najväčšou výzvou bude, aby novinári a politici prestali hrať hru na nepriateľov a namiesto toho sa snažili o konštruktívny dialóg.
Záver
Odborníci vo sfére mediálnej komunikácie varujú, že ak toto skrivené správanie medzi novinármi a politikmi neprestane, celá spoločnosť môže upadnúť do ešte hlbších rozporov. Vzájomná úcta je kľúčom k zachovaniu integrity oboch profesií a zlepšeniu verejného diskurzu. V konečnom dôsledku je to výzva pre každého z nás, aby sme sa snažili o kultiváciu komunikácie a nie o jej degradáciu.
