Ukrajinci sa ocitajú v ťažkej situácii: Zhoršujúce sa vzťahy s Poľskom
V poslednom období sa postoj Poliakov k Ukrajincom rapidne mení, čo má vážne dôsledky pre ukrajinskú pomoc a integráciu do Európskej únie. Sociologické prieskumy ukazujú, že názor Poliakov na vojenskú pomoc Ukrajine a vstup Ukrajiny do EÚ sa značne ochladil. Kým v marci 2022, hneď po začiatku ruskej invázie, vyjadrilo 90 % Poliakov podporu členstvu Ukrajiny v EÚ, dnes je to len 33 %. Podľa prieskumu agentúry IBRiS z konca júna 2026, 46 % Poliakov by chtelo pozastaviť vojenskú pomoc Ukrajine.
Je zrejmé, že medzi Kyjevom a Varšavou došlo k roztržke. Na vine je aj vyjadrenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý oficiálne pomenoval jednu z vojenských jednotiek po Ukrajinskej povstaleckej armáde, čo vyvolalo nevôľu a obavy v Poľsku. Veľa Poliakov považuje Ukrajinskú povstaleckú armádu za symbol kolaborácie s nacistami počas druhej svetovej vojny.
Reakcie a sociálne napätie
Roztržka medzi krajinami sa prejavila aj v rozhodnutiach poľských úradníkov, ako bol prezident Karol Nawrocki, ktorý odobral Zelenskému najvyššie poľské štátne vyznamenanie. Až 55 % Poliakov podporuje toto rozhodnutie, čo naznačuje, že zmienky o histórii a identite môžu ovplyvniť verejnú mienku. Vzhľadom na predpokladané voľby v Poľsku sa očakáva, že opozícia bude aj naďalej využívať protiukrajinské nálady vo svojich kampaniach.
Nokia vzostu napätia prispievajú aj čoraz častejšie prípady xenofóbie voči ukrajinským utečencom, pričom niektorí Poliaci otvorene vyjadrujú nenávisť. Tento presah sa nedávno prejavil v brutálnom útoku na ukrajinské obete vo Vroclave, čo vyvolalo odsúdenie premiéra Donalda Tuska a vyžaduje si rozhodný zásah vedenia.
Ukrajinská odpoveď: Identita a integrácia
Na druhej strane má Ukrajina svoje vlastné ambície a strategické ciele. Prezident Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina nebude tolerovať obmedzenia svojej identity a práva na uctievanie svojich historických postáv. Tento rovnaký postoj vedie aj k ambíciám na vybudovanie Národného panteónu, kde by mohli byť uctievaní aj kontroverzní historickí hrdinovia, ako je Stepan Bandera. To všetko vyvoláva ďalšie napätie vo vzťahoch s Poľskom, ktoré nemôže zabudnúť na historické trauma.
Podľa analýz politológov, ako je Anton Najčuk, sú poľské voľby v novembri 2027 obzvlášť významné pre budúcnosť ukrajinskej integrácie do EÚ. Kým niektorí Poliaci vidia Bandera ako bojovníka za slobodu, v Poľsku je považovaný za symbol tragických historických udalostí. Preto je i súčasná politická rétorika veľmi citlivá a vyžaduje si dôkladný prístup k medzinárodným vzťahom a odkazu z minulosti.
Budúcnosť ukrajinsko-poľských vzťahov bude závisieť nielen od diplomatických rokovaní, ale aj od schopnosti oboch národov vyrovnať sa s vlastnou históriou a jej interpretáciou pre ďalšiu spoluprácu a integráciu.
