Kvíz: Naši starí rodičia tieto slová poznali. Viete, čo je piglajs, mašuro či čorboňa?
Piglajs, mašuro či čorboňa. Slová, ktoré kedysi zneli v domácnostiach a na gazdovstvách, dnes mnohým nič nehovoria. Vybrali sme desať výrazov z rôznych kútov Slovenska. Dokážete uhádnuť ich význam a získať plný počet bodov?
Keby vás niekto poslal po piglajs, vedeli by ste, čo máte priniesť? A čo by ste hľadali, keby vám povedal, že niečo odložil do ambitu? Naši predkovia používali množstvo výrazov, ktoré dnes znejú nezvyčajne, hoci pomenúvali celkom obyčajné predmety, zvieratá či potraviny.
Slovenčina je bohatá na nárečia a spolu s nimi aj na slová, ktorých podoba a význam sa líšia od obce k obci. Niektoré sa používajú dodnes, ďalšie poznajú najmä starší obyvatelia a mnohé sa zachovali v miestnych slovníkoch či jazykovedných záznamoch. Práve vďaka nim môžeme objavovať, ako sa kedysi hovorilo v rôznych kútoch našej krajiny.
Koľkým z týchto slov by ste rozumeli? Do kvízu sme vybrali desať nárečových výrazov doložených v rôznych slovenských obciach a regiónoch – od Záhoria cez hornú Nitru a Podpoľanie až po Gemer či severný Spiš.
Otázky kvízu
1. Čo v nárečí obce Oslany znamená slovo „piglajs“? Možnosti: žehlička, nádoba na popol, drevený valček na cesto.
2. Čo v myjavskom nárečí označovalo slovo „mašuro“? Možnosti: pastier, prasa, starý drevený voz.
3. Čo v obci Údol pri Starej Ľubovni nazývali „šičkareň“? Možnosti: nástroj na spracovanie ľanu, zariadenie na mletie obilia, rezačka na slamu alebo seno.
4. Čo v nárečí z okolia obce Láb na Záhorí znamenalo slovo „poštár“? Možnosti: posol doručujúci listy, poštová schránka, vankúš.
5. Čo v nárečí Nižnej Slanej znamenalo slovo „ambit“? Možnosti: predsieň alebo spojovacia chodba v dome, drevená truhlica, nádoba na obilie.
6. Čo v detvianskom nárečí označovalo slovo „kiňťež“? Možnosti: ozdobná šatka, kožený opasok, sukňa z domáceho bieleho plátna.
7. Čo vo Vígľaši nazývali „čorboňa“? Možnosti: drevená lyžica, nádoba na kysnutie cesta, sploštený súdok s rukoväťou.
8. Čo v nárečí Zvolenskej Slatiny znamenalo slovo „honvíd“? Možnosti: pastierska palica, jedlá huba – kozák, lesný strážca.
9. Čo v nárečí Pliešoviec označovala „kuťiaška“? Možnosti: uvarená a nasolená slanina, kyslá kapustová polievka, zemiaková placka.
10. Čo v nárečí Dobrej Nivy znamenalo slovo „podhýnačka“? Možnosti: pomôcka na spracovanie vlny, drevená podložka pod hrniec, súčasť spodnice.
Odkiaľ výrazy pochádzajú
Slová a ich významy sme vyberali z miestnych nárečových slovníkov, napríklad z nárečového slovníka obce Oslany či slovníka obce Údol, a z materiálov regionálnych kultúrnych inštitúcií vrátane výskumu Záhorského múzea v Skalici. Využili sme tiež výber nárečových výrazov z okolia Zvolena, ktorý zostavil jazykovedec Miloslav Smatana z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Jednotlivé výrazy uvádzame podľa ich doloženého používania v konkrétnych lokalitách.
