Ľadová socha Tomáša Tarabu ako symbol klimatickej krízy
V prvých júlových dňoch minulého roka organizácia Greenpeace Slovensko postavila pred ministerstvo životného prostredia ľadovú sochu priameho obrazu ministra Tomáša Tarabu, ktorá mala v rukách nápis „Klimatická kríza neexistuje“. Týmto netradičným protestom sa snažili poukázať na to, že v otázke klimatických zmien sa politika ministerstva žiaľ vôbec neriadi vyžadovanou urgentnosťou a vážnosťou.
Zmena prístupu k klimatickej kríze
Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií, sa postavila na stranu Greenpeace a vyzvala ministra, aby kladne reagoval na existujúcu klimatickú krízu a začal ju konečne brať vážne. Akékoľvek zmierňovacie opatrenia už dávno nestačia; je potrebné vypracovať konkrétny klimatický zákon a zároveň plán adaptácie na meniace sa podmienky životného prostredia.
Odpoveď ministerstva a nedostatočné opatrenia
Ministerstvo životného prostredia na tento podnet reagovalo vyhlásením, že Slovensko neovplyvnilo vznik klimatickej krízy. Navrhlo, aby Greenpeace protestovali proti tým, ktorí za ňu nesú zodpovednosť. Pritom je zjavné, že otázka, kto za krízu môže, už nie je podstatná. Greenpeace upozorňuje, že Slovensko sa musí pripraviť na dôsledky klimatických zmien, a to bez ohľadu na historické zodpovednosti.
Emisné ciele EÚ a slovenská realita
Slovenský priemysel sa po roku 1989 značne zredukoval, čo prispelo k poklesu emisií. Avšak ambiciózne ciele EÚ, vrátane stanoveného cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 %, sú stále vzdialené bez prijatia nových opatrení.
Vláda a klimatická politika
Slovenská vláda od 2018 rozhodla o aktualizácii stratégie adaptácie na zmenu klímy a stanovila cieľ predložiť plán do roku 2025. Napriek tomu predĺžila termín na predloženie nových opatrení až do augusta 2026. Tieto oneskania naznačujú, že klimatické zmeny nie sú prioritou súčasného vedenia.
Politici a nedostatok akcie
Podľa eurobarometra až 84 % Slovákov považuje klimatické zmeny za vážny problém, pričom 75 % podporuje národné snahy stať sa klimaticky neutrálnymi do roku 2050. Ak teda vláda uznáva, že nie je zodpovedná za vznik krízy, mal by byť jej primárnym cieľom implementovať adaptačné opatrenia.
Tragédia horizontu a polarizácia spoločnosti
V súvislosti s klimatickými zmenami sa nielen slovenskí politici dostávajú do konfliktu s realitou. Na medzinárodnej úrovni už dlhodobo upozorňujú experti na „tragédiu horizontu“ – fenomén, kde katastrofálne následky zmien sú viditeľné až po skončení mandátov politikov. Ignorovanie problémov klimatickej krízy sa môže zdrať aj ich politickej kariére.
Potrebná zhoda naprieč politickým spektrom
Aby sa Slovensko vyrovnalo s klimatickou krízou, bude potrebné prekonať polarizáciu a nájsť zhodu medzi vládou a opozíciou v dôležitých otázkach adaptácie na zmenu klímy. Iba spoluprácou môžeme dosiahnuť skutočné a účinné riešenia, ktoré povedú k zlepšeniu životného prostredia pre budúce generácie.
