Osem mesiacov v zajatí pirátov. Námorníkov mučili na rozpálenej palube, genitálie im sťahovali páskami
Chirag Bahri mal 28 rokov a pracoval ako druhý strojník na chemickom tankeri Marida Marguerite, keď loď v máji 2010 prepadli somálski piráti. Nasledujúcich sedem mesiacov a 20 dní strávil spolu s ďalšími členmi posádky v zajatí.
Tanker sa v tom čase plavil približne 193 kilometrov od pobrežia Ománu a prepravoval benzén z Indie do Belgicka. Riziko pirátstva bolo v oblasti dobre známe, plavidlo však nemalo ozbrojenú ochranu.
Začalo sa to prehnaným výkupným
K lodi sa priblížili rýchle člny. Posádka sa ich pokúsila striasť zmenami smeru a zvýšením výkonu motorov, piráti však na tanker vypálili dva granáty z granátometov, prekonali žiletkový drôt a dostali sa na veliteľský mostík.
Na palube bolo 22 členov posádky – 19 Indov, dvaja Bangladéšania a jeden Ukrajinec. Bahri si spomína, že keď prišiel na mostík a uvidel ozbrojených mužov s kalašnikovmi, myslel si, že je koniec. „Bol som vydesený. Pomyslel som si: môj bože, toto je koniec,“ povedal.
Piráti prinútili kapitána zamieriť k Somálsku. Po približne dvoch dňoch loď zakotvila pri pobreží neďaleko mesta Garacad. Pôvodných šesť útočníkov vystriedalo približne 40 ďalších mužov a začali rokovania o výkupnom. Spočiatku požadovali 15 miliónov dolárov.
Prvých 20 dní držali celú posádku na mostíku. Neskôr ich presunuli do štyroch kajút. Bahri opisuje pirátov ako brutálnych a nevyspytateľných. Za najnebezpečnejšie považoval večery, keď žuvali khat, rastlinu s povzbudzujúcimi účinkami.
Mučenie na slnku aj zväzovanie genitálií
Po približne troch mesiacoch sa situácia ešte zhoršila. Podľa Bahriho začali piráti posádku fyzicky mučiť, čo pripisoval frustrácii z neúspešných rokovaní o výkupnom.
Najhorší deň prišiel 9. septembra. Piráti ho obvinili, že v strojovni ukrýva satelitný telefón a tajne komunikuje s námorníctvom a rodinou. Ráno ho vytiahli na palubu, zviazali mu ruky a nohy a nechali ho štyri hodiny ležať na prudkom slnku. „Nemohol som sa pohnúť ani o pár milimetrov,“ opísal.
Uviedol tiež, že piráti členom posádky sťahovali genitálie sťahovacími páskami. Po rozviazaní sa Bahri nedokázal postaviť a ľavú ruku mal približne mesiac čiastočne ochrnutú. Bitky pokračovali aj neskôr. Piráti podľa neho posádku udierali palicami aj päsťami.
Po prepustení ho čakala ďalšia rana
V októbri sa rokovania o výkupnom opäť pohli. Nakoniec sa dohodli na sume päť miliónov dolárov. Peniaze zhodili 27. decembra z lietadla do mora a piráti si ich následne rozdelili priamo na palube.
Po ich odchode posádka pripravila tanker na cestu. Plavba do ománskeho Salalahu trvala približne týždeň. Po návrate však Bahriho čakala ďalšia rana. Na letisku v Dillí sa dozvedel, že jeho matka zomrela. Rodina mu počas zajatia tvrdila, že je na púti. Podľa ich presvedčenia zomrela v dôsledku stresu z jeho únosu.
Bahri neskôr zápasil s pocitmi viny, nespavosťou, zlými snami aj fyzickými následkami mučenia. Poškodenie genitálií sa podľa vyšetrení prejavilo aj zníženým počtom spermií.
Niektorí to zľahčujú, chce to zmeniť
Po prepustení sa zároveň stretával s ľuďmi, ktorí jeho skúsenosť zľahčovali. Práve to ho podľa jeho slov priviedlo k rozhodnutiu hovoriť o tom, čo zajatie pirátmi v skutočnosti znamená.
Začal kontaktovať rodiny ďalších unesených námorníkov a postupne sa zapojil do práce organizácií, ktoré pomáhajú rukojemníkom a ich blízkym.
Dnes v tejto oblasti stále pôsobí. Pomáha aj rodinám námorníkov, ktorých somálski piráti držia v zajatí v súčasnosti. Hovorí, že práve táto práca mu pomohla vyrovnať sa s vlastnou skúsenosťou.
„Keby som túto prácu nerobil, stále by som bojoval sám so sebou. Stále by som sa obviňoval,“ povedal.
Bahri sa neskôr znovu oženil a má dve malé deti. Napriek tomu, čo zažil, tvrdí, že keby jeho syn chcel raz pracovať na mori, nebránil by mu v tom.
