Nová štúdia o bielkovinách: Prehodnotenie odporúčaných dávok
V poslednom období sa objavila nová štúdia, ktorá spochybňuje doteraz zaužívané pravidlo týkajúce sa príjmu bielkovín. Podľa vedcov z University of Cambridge, ako uvádza článok Chrisa Macdonalda z časopisu Frontiers in Nutrition, sú oficiálne doporučené hodnoty bielkovín stanovené prevažne na ochranu pred nedostatkom, a nie ako návod na dosiahnutie optimálneho zdravia či dlhodobého výkonu. Táto štúdia, zverejnená v júni 2026, naznačuje, že potrebujeme prehodnotiť prax, ako aj naše osvojovanie si týchto rovníc v kontexte zdravého starnutia.
Macdonald upozorňuje, že každý jedinec má rôzne potreby bielkovín, ktoré sú ovplyvnené vekovým faktorom, váhou, úrovňou pohybu, zdravotným stavom a cieľmi, ako je napríklad tehotenstvo alebo snaha udržať svalovú hmotu. Výrazne sa líšia aj požiadavky rekreačných športovcov a jedincov s pasívnym životným štýlom, ako aj pacientov trpiacich rôznymi zdravotnými problémami.
Referenčné hodnoty a ich limity
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín stanovuje referenčný príjem bielkovín na úrovni 0,83 gramu na kilogram telesnej hmotnosti denne. Pre dospelého človeka s hmotnosťou 70 kilogramov tak ide o približne 58 gramov bielkovín denne. Tieto hodnoty by mali postačovať väčšine populácie, no nezohľadňujú špecifické potreby, ako sú športové ambície alebo snaha o udržanie svalovej hmoty v starobe.
Podľa Macdonalda by sme mali prehodnotiť tento základný prístup a nastaviť odporúčania, ktoré zohľadňujú aj dlhodobú pohodu a výkon. Navrhuje množstvo približne 1,5 gramu bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti pre zdravých a aktívnych dospelých. Pri intenzívnom silovom tréningu či vo vyššom veku môže byť potrebné ešte vyššie množstvo, no nemalo by ísť o rigidný predpis aplikovateľný na všetkých.
Čo hovoria odborníci?
Dietologička Kristin Kirkpatrick vo svojich vyjadreniach pre Medical News Today varuje, že potreba bielkovín sa líši v závislosti od veku, úrovne aktivity a zdravotného stavu. Odborníčka Michelle Routhensteinová tiež naznačuje, že pre cvičiacich jedincov je odporúčaný príjem v rozmedzí 1,2 až 1,6 gramu bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti, pričom vyššie dávky môžu prispieť k regenerácii a ochrane svalovej hmoty.
Bielkovinové doplnky: Praktická pomôcka alebo potreba?
Odborníci sa zhodujú, že denné ciele bielkovín je možné dosiahnuť aj bežnou stravou. Rozdelenie zdrojov bielkovín naprieč jedlami, ako sú raňajky, obedy a večere, je často efektívnejšie než sústredenie všetkých bielkovín do jedného jedla. Prirodzené zdroje bielkovín, ako sú vajcia, grécky jogurt, ryby alebo strukoviny, môžu byť rovnocenné bielkovinovým nápojom a doplnkom.
Za praktické sa považujú proteínové prášky najmä pre športovcov, osoby s obmedzenou chuťou do jedla alebo pacientov, ktorí musia obmedziť príjem potravy. Napriek tomu odborníci upozorňujú, že proteínové nápoje nemôžu nahradiť pestrú a vyváženú stravu, ktorá zahŕňa aj zeleninu, ovocie a celozrnné obilniny.
Riziká a dôležitosť celkovej stravy
V rámci diskusie o bielkovinách je významná aj kvalita stravy. Zvýšený príjem bielkovín z nezdravých zdrojov, ako sú spracované mäso a potraviny bohaté na nasýtené tuky, môže zvyšovať riziko srdcových ochorení. Bát sa však netreba ani vegetariánskej alebo vegánskej stravy, pokiaľ obsahuje dostatočné množstvo kvalitných bielkovinových zdrojov. Zaradením vlákniny a rastlinných potravín zostáva strava vyvážená a prospieva zdraviu.
Odborníci zdôrazňujú, že bielkoviny by mali byť iba jednou časťou vyváženého stravovacieho plánu. Ich význam narastá najmä v súvislosti s pravidelným vykonávaním silového tréningu, kde môže byť kombinácia stravy a fyzickej aktivity kľúčom k optimálnemu zdraviu a dlhodobej výkonnosti.
