„Nikdy viac… ale už sa teším!“
Beh naprieč Slovenskom sa stal pre dvanásťčlenný tím Športwebu nielen fyzickou výzvou, ale aj emocionálnym putovaním, nabitým zážitkami a nezabudnuteľnými okamihami. V sobotu ráno vyrazili z Demänovskej doliny smer Bratislava, absolvujúc viac než 345 kilometrov dlhú štafetu, pričom sa museli vzájomne podporovať a dôverovať si.
Osemdesiatdva kilometrov a dvanásť duší
Tímová dynamika sa začala formovať už pred pretekmi, kedy sa členovia zišli a prichystali na nezabudnuteľnú cestu. Prvé náznaky náročnosti sa ukázali už tesne pred štartom, keď sa bežci začali zmietať v nervozite. Jedným z najvýraznejších momentov bolo, keď Jakub prekvapene zistil, že jeho tep prekonáva maximálne limity pred štartom. Rovnako Milan mal pocit, či ešte vie behať. Tieto obavy sa rýchlo premenili na adrenalín, ktorý ich ženie dopredu.
Prípravy a chaos na ceste
Prípravy na takúto štafetu nie sú jednoduché. Potrebovali autá, dopravné prostriedky a bezpečné ubytovanie. Avšak, ako sa to už stáva na takýchto výpravách, chaos sa dostavil aj so zábavou. Jakub priznal, že kufre boli v katastrofálnom stave, všetko ležalo akoby v chaose. Každý člen si sám seba spomínal, že by si mal poriadne usporiadať veci do boxov, aby sa minimalizoval chaos.
Rovnako dôležité ako beh, je aj stravovanie
Pri dlhom behu je kľúčové mať neustály prísun energie. Monika, zodpovedná za potraviny, však zabudla banány doma v chladničke, čo im spôsobilo nečakané problémy. Po presune do Demänovskej doliny našli len dva banány, oba zabalené v čokoláde. Ukazuje sa, že aj v takejto situácii sa humor ukázal ako silný nástroj, ktorý pomáhal členom tímu prekonávať náročné úseky.
Adrenalín pod nočnou oblohou
Nočný beh bol pre tím najťažším, ale aj najzaujímavejším momentom. Bežci sa museli presúvať v tme, čo prinieslo svoje výzvy. Jakub spomína, ako sa ocitol v situácii, keď nevedel, či ide správne, a duševne sa modlil, aby správne zachytil trasu. Nabudúce budú vedieť, že čelovky sú povinnou výbavou pre nočné etapy.
Silná tímovosť a neopísateľné zážitky
Celý tím si užíval podporu a povzbudzovanie. Keď bežec bežal, ostatní sa snažili robiť všetko pre jeho povzbudenie. Ich výkriky zneli tak, ako by to boli deti, ktoré len tak prejdú večerným parkom. Tieto momenty ukázali, že najdôležitejšie nie sú len výsledky, ale aj atmosféra a spolupráca v tíme. Viacerí členovia si počas pretekov preniesli dôležité lekcie a zapamätali si, že cez všetky vyčerpania, unavenosti a zranenia sa vždy môžu spojiť.
Finále – 32 hodín a 21 minút na trati
Po všetkých zložitostiach a útrapách sa tím konečne dostal do ciela s dobou 32 hodín a 21 minút, obsadili 45. miesto zo 181 tímov. Členovia tímu sa zhodli, že nie je to len o fyzickej výkonnosti, ale o spoznávaní krajiny, nových známostiach a zážitkoch, ktoré takúto štafetu robia nezabudnuteľnou. Pre všetkých sa stala motiváciou pokračovať, zlepšovať sa a znova sa zapojiť do podobných výziev.
Ukončenie s nádejou na ďalší ročník
Jakub zaväzuje sa k opätovnému účinkovaniu. „Nikdy viac… ale už sa teším na ďalší ročník,” tvrdí s úškrnom, pričom všetci vedia, že aj keď to bolo ťažké, vo výsledku to stálo za to. Je dôležité nájsť si tim, ísť do toho a užiť si to naplno, čo sú hodnoty, ktoré tento beh naprieč Slovenskom prezrádza.
