Ilúzie o Vízii a Stratégii Slovensko 2040
Vyjadrovať sa k Vízii Slovensko 2040 je pre mňa dvoj- až trojnásobne zložité. Po prvé preto, lebo garantom prípravy bol môj dlhoročný zamestnávateľ Slovenská akadémia vied. Po druhé preto, lebo na jej príprave sa podieľali desiatky, možno až stovky predstaviteľov nielen akademického, ale aj podnikateľského prostredia, ktorých úsilie nechcem znevážiť. A napokon preto, lebo pozvanie podieľať sa na workshopoch k vízii som z viacerých dôvodov odmietla.
Predseda vlády Robert Fico pri predstavovaní Vízie Slovensko 2040 zdôraznil, že vízia nevznikla ako stranícky alebo politický dokument. Žiadal preto opozíciu o jej podporu. Reakcia opozície bola, že to nemôže urobiť, lebo nebola prizvaná na jej prípravu.
Možno by aj mohol existovať aspoň čiastočný konsenzus naprieč koalíciou a opozíciou o dlhodobom smerovaní rozvoja štátu. No už pri definovaní základného rámca pre autorov vízie, ktorým má byť „zachovanie charakteru Slovenskej republiky ako demokratického, právneho, suverénneho a sociálneho štátu“, mala vzniknúť otázka, aký sociálny štát majú zadávatelia na mysli: univerzálny či reziduálny, viac pripomínajúci sociálny štát škandinávskeho či anglosaského typu?
Na víziu má nadväzovať Stratégia Slovensko 2040. No ak má predstavovať „implementačný rámec vrátane definovania reforiem a opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov vízie“, nemala by ju pripravovať SAV ani ako odborný garant, ale kľúčové politické sily v SR. V krajnom prípade SAV by ju musela pripravovať za nich vo viacerých variantoch. Politiky strán na dosiahnutie cieľov vízie – daňová a rozpočtová politika, sociálna politika, politiky služieb vo verejnom záujme atď. – nie sú totiž identické: odlišujú sa podľa toho, či ide o strany viac ľavého, alebo pravého politického spektra.
Ani široký participatívny prístup nemôže zabezpečiť spracovanie vízie, ktorú by si mohli osvojiť v celom rozsahu opozícia i koalícia. Tobôž to nemôže platiť o budúcej stratégii. Uznesenie vlády z 19. novembra 2025 č. 561 k Východiskám a postupu vypracovania vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2040, ktoré poverilo ich vypracovaním SAV, sa však evidentne nad tým nezamyslelo.
Ako uviedol v predhovore predseda SAV Martin Venhart, Slovensko stojí pred viacerými výzvami, ktoré budú formovať jeho podobu v najbližších dekádach. Najdôležitejšie z tých, ktoré uviedol, sú nepochybne demografické zmeny, technologická transformácia a klimatická adaptácia. Ak má štát na ne získať zdroje, musí transformovať svoj doterajší ekonomický model. Starý model sa už definitívne vyčerpal.
Dikcia vízie, kde sa namiesto podmieňovacieho spôsobu (malo by sa dosiahnuť a pod.) hovorí „dosiahne sa“, pripomína zbožné želania. Kam by sme sa mali pohybovať, t. j. aspoň smer pohybu (rast, pokles a pod.), naznačuje príloha č. 1 – Ukazovatele výkonnosti. Východiskové údaje za jednotlivé ukazovatele sú väčšinou zlé, niektoré až veľmi zlé.
Želaným vývojom podľa prvej prílohy je výrazný pokles v tomto ukazovateli, ale aj v iných, ako sú dostupnosť bývania, medzera v produktivite medzi SR a EÚ, miera dlhodobej nezamestnanosti, dotácie na fosílne palivá a pod. Naopak, výrazný rast by mal nastať v nasledujúcich ukazovateľoch: medián disponibilného príjmu domácností, tempo rastu reálneho HDP, dosiahnutie lepšieho postavenia v Európskom indexe kvality riadenia a Európskom inovačnom indexe, ako aj zvýšenie podielu OZE na hrubej konečnej spotrebe energie, čo si vláda Roberta Fica nechce pripustiť.
Či sa vo vízii bude usilovať o dosiahnutie rastu a poklesu toho alebo onoho ukazovateľa a odporučí sa recept, ako ich dosiahnuť, napokon o tom rozhodnú (naordinujú to) budúce vlády SR. To nemôže za nich urobiť Stratégia Slovensko 2040 v gescii SAV.
