Žiadna nehoda, a predsa kolóna. Prečo sú slovenské zápchy nevyspytateľné?
Premávka sa v rannej či poobednej špičke zrazu spomalí, no na ceste nie je nehoda ani uzávera. Už malé spomalenie pri hustejšej premávke sa môže zmeniť na hodinu v aute navyše.
„Kolóna bez nehody vzniká z obyčajného pribrzdenia. Vodič, ktorý ide za iným autom, reaguje vždy s malým oneskorením. Keď auto pred ním spomalí, zistí to o chvíľu neskôr a musí zabrzdiť trochu viac, aby udržal odstup. Ďalší vodič brzdí ešte silnejšie a o niekoľko desiatok áut ďalej už niekto stojí. Funguje to ako harmonika: stlačenie sa šíri dozadu, hoci vpredu už je voľno,“ vysvetlil dopravný analytik z OZ Doprava.org Roman Kluvanec.
Ide o efekt brzdnej vlny. Vlna spomalenia sa šíri dozadu, vodiči na jej konci môžu stáť, hoci autá pred nimi sa už pohybujú normálne. Vlna môže pretrvať desiatky minút a nazbierať sa na kilometrové dĺžky. Takéto fantómové kolóny zažívajú motoristi po celom Slovensku.
Index TomTom za rok 2025 uvádza, že Slováci trávia za volantom menej času ako motoristi v Prahe, Viedni či Budapešti. Košice dosiahli mieru zápch 46,3 percenta, Bratislava 42,9. Bratislavčania však v špičke strácajú viac času, 71 hodín za rok. V rannej špičke sa v Bratislave jazdí priemerne 27,8 km/h a v Košiciach 27,5 km/h.
„Či ľudia kolóny vnímajú ako neúnosné, nezávisí len od ich dĺžky, ale najmä od predvídateľnosti. Ak tá istá cesta trvá raz 20 a inokedy 60 minút, človek si musí každý deň nechávať veľkú rezervu a stratený čas je v skutočnosti oveľa väčší,“ objasnil Kluvanec. Slovenský problém je podľa neho sústredený na vstupy do Bratislavy, diaľničné uzly okolo nej a chýbajúce úseky diaľnice.
Sčítanie dopravy ukázalo ako najvyťaženejšie diaľnice D1 a D2. Na bratislavskom úseku D1 prejde medzi križovatkami Gagarinova a Galvaniho a v okolí Prístavného mosta až 100-tisíc vozidiel denne. Pri Ivanke pri Dunaji je to do 60-tisíc vozidiel.
Kolóny tlmií aj líniové riadenie dopravy. „Na D1 v Bratislave už funguje medzi Pečňou a Triblavinou. Na trojpruhovom úseku smerom na Trnavu by mohlo nahradiť dnešný pevný limit 110 km/h od 5:00 do 19:00, ktorý nezohľadňuje skutočnú premávku,“ vysvetlil analytik.
D2 je prehustená pri vstupe do Bratislavy. Pri Moste Lafranconi prejde 94-tisíc motoristov, v okolí tunela Sitina cez 41-tisíc áut za deň. V časti Lozorno – Stupava – Lamač sa ráno stojí asi 15 minút, zo Stupavy do Bratislavy 20 minút, pri uzatváraní tunela Sitina aj pol hodiny.
„Čím kratšie odstupy, prudšie brzdenie a častejšie zmeny pruhov, tým je vlna silnejšia. Vodič s dostatočným odstupom ju dokáže utlmiť, lebo mu stačí ubrať plyn a nemusí brzdiť,“ pripomenul Kluvanec. Kolóny vznikajú aj pre nedostatok pruhov a nevhodný tvar cesty, napríklad na vetve z D4 od Lužného mosta na D2 smerom na Lafranconi pri Jarovciach.
Preťaženie vstupov do miest zvyšuje aj satelitná výstavba. „Miloslavov pri Bratislave mal pred dvadsiatimi rokmi okolo 1,1-tisíc obyvateľov, dnes ich má vyše 7-tisíc, no mimo špičky tam autobus stále chodí len raz za hodinu,“ uviedol odborník.
Rozšírenie ciest časom priťahuje nové autá. „Keď sa cesta rozšíri a jazda sa zrýchli, ľudia začnú jazdiť častejšie, na dlhšie vzdialenosti alebo v špičke, ktorej sa predtým vyhýbali,“ pripomenul Kluvanec. Nový pruh má podľa neho zmysel tam, kde odstráni skutočné úzke hrdlo alebo vyvedie tranzit z miest.
Riešenia podľa Kluvanca existujú, no na Slovensku roky nevedia dostať zo zásuvky k realizácii. „Narazia na zdĺhavé povoľovanie, výkupy pozemkov a na to, že každý správca rieši len svoj úsek. Najviac by preto pomohlo skrátiť cestu od projektu k realizácii,“ dodal.
