Vrak nemeckej ponorky UC-30 po vyše sto rokoch uniká toxíny do mora
Vrak nemeckej ponorky z prvej svetovej vojny, ktorý leží na dne Severného mora pri dánskom ostrove Rømø, predstavuje podľa vedcov ekologickú hrozbu. Ponorka UC-30 sa potopila v apríli 1917 po zrážke s britskou mínou. Zahynulo všetkých 27 členov posádky a na dno klesol aj náklad pozostávajúci z 18 mín a šiestich torpéd.
Takmer sto rokov nebolo známe, kde vrak leží. Až v roku 2016 ho objavil dánsky potápač Gert Normann Andersen. Dnes z ponorky unikajú výbušniny do okolitého morského prostredia.
Vedci potvrdili prítomnosť TNT v živočíchoch aj sedimentoch
Výskum viedla Katrine Juul Andresenová z Aarhuskej univerzity. Keďže civilistom je potápanie k vraku zakázané, pomohli jej potápači dánskeho námorníctva, ktorí odobrali vzorky vody, sedimentov a živočíchov, ako sú morské hviezdice a slávky.
„Našli sme stopy TNT v živočíchoch, na morskom dne aj vo vodnom stĺpci. K znečisťovaniu určite dochádza. Otázkou je, aký výrazný je tento vplyv a ako ďaleko od vraku znečistenie ovplyvňuje morské prostredie,“ povedala Andresenová. Podľa nej ide zatiaľ skôr o lokálny zdroj znečistenia, situácia sa však bude zhoršovať, ako sa bude vrak ďalej rozpadať.
Slávky odhalili dopady na živočíchy
Vedci na výskum využili aj slávky jedlé. Zdravé slávky vypestované v klietkach rozmiestnili na tri vraky v Severnom mori vrátane UC-30 a nechali ich tam najmenej 11 týždňov. Keďže všetky vyrastali v rovnakých podmienkach, rozdiely medzi nimi na konci pokusu ukázali, ako ich ovplyvnilo prostredie jednotlivých vrakov.
Najhoršie dopadol práve vrak ponorky. Míny na UC-30 boli jedinými výbušninami zo všetkých troch vrakov, ktoré boli v priamom kontakte s morskou vodou, a preto silno korodovali. Koncentrácia TNT vo vode okolo ponorky bola len asi 72,6 nanogramu na liter, no aj tak mala na živočíchy merateľný vplyv. Slávky mali problém s odbúravaním jedovatých látok, narušený metabolizmus a menej energie na rozmnožovanie.
Výbušniny sú toxické aj karcinogénne
„Problém s týmito látkami z munície je, že nie sú len toxické, ale aj karcinogénne,“ povedal toxikológ Edmund Maser z Univerzitnej nemocnice Šlezvicka-Holštajnska v Kieli, spoluautor štúdie, ktorá vyšla v odbornom časopise Marine Pollution Bulletin. Výsledky sa podľa neho týkajú aj ľudí, ktorí sa živia rybolovom v Severnom mori.
Desaťtisíc vrakov len v Dánsku
UC-30 je len malou časťou oveľa väčšieho problému. Počas prvej svetovej vojny bolo v Severnom mori podľa odhadov rozmiestnených 190-tisíc mín. Andresenová v roku 2024 vypracovala pre dánsku agentúru pre životné prostredie správu, podľa ktorej sa len v dánskych vodách nachádza 10 127 vrakov.
„Približne 15 percent z nich pochádza z obdobia okolo a počas dvoch svetových vojen. To je dosť vysoké číslo,“ povedala. V nemeckých vodách Severného a Baltského mora leží podľa odhadov až 1,6 milióna ton munície, väčšinou z oboch svetových vojen. Veľkú časť z nej po vojnách zámerne vysypali do mora.
Riešením môžu byť podvodné roboty
Zbaviť sa munície však nie je jednoduché. Nemecko už na vyťahovanie munície z Baltského mora vyčlenilo značné prostriedky, no je to veľmi drahé. Odpálenie výbušnín pod vodou zase môže znečistenie rozšíriť. „V niektorých prípadoch môže ich odpálenie narobiť viac škody ako úžitku,“ vysvetlila Andresenová.
Preto v rámci projektu Remarco, ktorý financuje Európska únia, hľadá s medzinárodným tímom šetrnejšie riešenia. Jedným z nich sú roboty, ktoré by sa plazili po morskom dne, presne mapovali nebezpečnú muníciu a niektoré by ju dokázali aj vyzdvihnúť a zneškodniť. Zasahovať však netreba všade.
„Niektoré vraky sú úplne alebo čiastočne zasypané morským dnom. Keď ich pokrýva piesok, riziko znečistenia okolitého mora je výrazne nižšie,“ dodala vedkyňa.
