Čo sa stane, ak rozpočet neprejde? Politológ: Koalícia má zadné vrátka
Schvaľovanie štátneho rozpočtu na rok 2027 sprevádza neistota. Vládna koalícia predpokladá, že v Národnej rade získa potrebnú väčšinu, no jej predstavitelia priznávajú, že výsledok hlasovania nedokážu zaručiť. Do situácie vstupujú upravené pravidlá rozpočtového provizória, postoj prezidenta Petra Pellegriniho a možné rozhodnutia Ústavného súdu.
Politológ Miroslav Řádek v Štúdiu ta3 upozornil, že problémom nemusí byť iba prípadný nedostatok hlasov. Otázniky vyvoláva aj to, podľa akých pravidiel by štát od januára hospodáril, ak by poslanci rozpočet neschválili.
„To je zásadná otázka, na ktorú úplne zodpovedne nevie odpovedať dnes nikto na Slovensku,“ uviedol politológ.
Nikto presne nevie, čo by nasledovalo
Doterajšie pravidlá rozpočtového provizória počítali s tým, že ak parlament neschváli rozpočet, štát bude v nasledujúcom roku hospodáriť s mesačným limitom vo výške jednej dvanástiny rozpočtu predchádzajúceho roka. Koalícia však pravidlá upravila. Ich ďalší osud zostáva neistý, pretože nie je jasné, či novelu podpíše prezident. Opozícia avizovala, že sa v prípade jej podpisu obráti na Ústavný súd.
Zmenou pravidiel si pritom vládna koalícia podľa Řádeka vytvorila určitú poistku pre prípad, že by pri schvaľovaní rozpočtu narazila na problémy. „Sú to také, povedal by som, otvorené vrátka,“ skonštatoval.
Politológ sa skôr domnieva, že vláda vopred počítala aj s možnosťou, že sa jej rozpočet nepodarí presadiť.
Neschválenie rozpočtu nemusí položiť vládu
Hoci by neúspech pri schvaľovaní rozpočtu predstavoval pre koalíciu politickú porážku, automaticky by neznamenal koniec vlády. Řádek pripomenul, že slovenská politická prax už pozná aj opačnú situáciu. V decembri 2022 sa podarilo presadiť štátny rozpočet vláde Eduarda Hegera, ktorej parlament predtým vyslovil nedôveru. Schvaľovanie rozpočtu a hlasovanie o dôvere vláde teda nie sú automaticky prepojené.
Politológ však nevylučuje, že premiér Robert Fico by mohol spojiť hlasovanie o rozpočte so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde. Takýto postup považuje za menej pravdepodobný. „Pád vlády je v tejto chvíli to najmenej, čo by sa mohlo stať,“ povedal Řádek.
Koalícia je v zbytočnom strese
Vládne strany pred hlasovaním pripúšťajú, že nemajú absolútnu istotu potrebnej podpory. Řádek však ich opatrnosť nevníma ako dôkaz, že schválenie rozpočtu je vážne ohrozené. Sám predpokladá, že potrebná parlamentná väčšina by mala fungovať. „Ja sa priznám, že si nemyslím, že by 76-tka v týchto hodinách alebo dňoch nemala fungovať,“ vyhlásil.
Politológ preto usudzuje, že napätie vo vládnom tábore môže byť väčšie, než by si aktuálna situácia nevyhnutne vyžadovala. Neistota podľa neho súvisí s výsledkami doterajšej konsolidácie verejných financií aj s postupným oslabovaním samotnej koalície.
Opozícia dostala príležitosť
Napätie okolo rozpočtu využíva aj opozícia. Kritizuje konsolidačné opatrenia, spochybňuje upravené pravidlá rozpočtového provizória a žiada prezidenta, aby novelu vetoval. Řádek však takéto kroky nepovažuje za nič neobvyklé. Podľa neho ide predovšetkým o štandardný politický súboj, v ktorom opozícia využíva slabé miesta vlády.
Do hry vstupuje aj Ústavný súd
Najvážnejší právny otáznik podľa politológa nesúvisí iba so samotnou novelou rozpočtového provizória. Opozícia sa obrátila na Ústavný súd aj v súvislosti s tým, či vláda mohla pri príprave rozpočtu využiť výnimku, ktorá jej umožňuje nepredložiť vyrovnaný rozpočet. Ak by súd dospel k záveru, že vláda mala predložiť vyrovnaný rozpočet, situácia by sa mohla zásadne skomplikovať. Výsledkom by podľa jeho odhadu mohol byť prechod do rozpočtového provizória.
Čo ak rozpočet neprejde?
Ak by parlament rozpočet na prvý pokus neschválil, ďalší postup by podľa politológa závisel predovšetkým od rozhodnutia vlády. Jednou z možností by bolo predloženie iného návrhu rozpočtu ešte pred koncom roka. Druhou by bol prechod na rozpočtové provizórium, ktorého konkrétna podoba však zostáva vzhľadom na právne otázniky neistá.
