Prieskumy naznačujú komplikované skladanie vlády
Prieskumy volebných preferencií už takmer dva roky ukazujú, že po voľbách by sa nová vláda skladala len veľmi ťažko. Opozičné strany by nemali väčšinu bez hnutia Igora Matoviča, koaličné SNS a Hlas strácajú voličov. Smer síce patrí medzi dve najpopulárnejšie strany, po voľbách však bude mať problém získať spojencov na zostavenie vlády.
Slovenská politická scéna sa triešti. Minister športu Rudolf Huliak (nom. Smer) či nezaradený poslanec Tomáš Taraba chcú osloviť voličov pod vlastnou značkou. Nové projekty môžu zamiešať kartami pri skladaní budúcej vlády.
Osobné spory verzus moc
Politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka veľkú dôveru v spoluprácu Huliaka, Tarabu a šéfa národniarov Andreja Danka nemá. „Toto politické trio ukázalo, ako sa veľmi rýchlo vedia rozísť politické cesty pri delení takzvanej volebnej koristi,“ povedal. Analytik agentúry NMS Michal Mislovič je opatrnejší – politici podľa neho pristupujú k spolupráci pragmaticky a povolebná eufória by im mohla pomôcť nájsť spoločnú reč.
Politologička Aneta Világi pripomína, že osobné antipatie nemusia byť neprekonateľnou prekážkou, ak politikov spája záujem na účasti pri moci. Príkladom je vzťah Danka a Huliaka, ktorí sa napriek sporom dokážu v určitých situáciách tolerovať. Politológ zo SAV Juraj Marušiak však konštatuje, že v prípade všetkých uvedených aktérov je pravdepodobnejšie, že sa do parlamentu nedostanú.
Ficovi chýbajú partneri
Podľa októbrového prieskumu agentúry NMS by Smer získal 17,8 percenta hlasov, Hlas 5,9 percenta a SNS 1,5 percenta. Mimoparlamentná Republika by dosiahla 14,2 percenta. Ani spojenie Smeru a Republiky by nestačilo na parlamentnú väčšinu. Mislovič upozornil, že Smer by musel presvedčiť sklamaných voličov alebo by sa to muselo podariť ďalšej strane.
Řádek uviedol, že Smer hľadá prieniky s hnutím Republika a KDH. Marušiak dodal, že Smer sa bude usilovať aj o spoluprácu s KDH, pričom testom budúcej spolupráce môžu byť komunálne voľby v Bratislave. Hlas podľa Marušiaka zatiaľ nemožno odpisovať, keďže žiadny prieskum sa nedostal pod hranicu zvoliteľnosti.
Smeru rastie konkurencia
Republika profituje z nespokojnosti voličov súčasnej koalície, jej volebný potenciál dosahuje 19 percent. Mislovič neočakáva, že by zopakovala scenár OĽaNO z roku 2020, keďže Republika súperí o voličov so Smerom. Marušiak uviedol, že Smer preto nemá záujem, aby Republika príliš zosilnela, no zároveň ju potrebuje ako možného koaličného partnera.
Világi upozornila, že vývoj bude závisieť od toho, ako vláda zvládne posledný rok volebného obdobia. „To, čo hrá v prospech Smeru, je fakt, že v najbližšom období sa vláda nechystá konsolidovať a naopak, chce voličom priblížiť a doručiť výsledky svojho vládnutia,” uviedla. Řádek dodal, že také silné momentum ako OĽaNO v roku 2020 už ťažko dosiahne akákoľvek strana.
Kto zostaví vládu?
Mislovič pri súčasnom rozložení síl odhaduje približne 55-percentnú pravdepodobnosť vlády pod vedením PS s účasťou SaS, KDH a hnutia Slovensko. Ak by sa do parlamentu dostali aj Demokrati, pravdepodobnosť by stúpla na 80 percent. Vláda so Smerom má podľa neho pravdepodobnosť päť až 15 percent.
Řádek vidí možnosť tesnej väčšiny Smer, Republika a KDH alebo koalície PS, Hnutie Slovensko, KDH a SaS. Marušiak si vie predstaviť koalíciu Smeru s Republikou, fungujúcu koalíciu menších opozičných strán vydaných na milosť Igorovi Matovičovi si predstaviť nevie.
