Chmelár varuje Fica: Smer sa môže stať obeťou vlastnej stratégie
Politický komentátor a historik Eduard Chmelár upozornil v pondelkovej relácii Téma dňa televízie ta3, že strana Smer sa dostáva do nebezpečnej situácie. Podľa jeho slov sa čoraz viac približuje k hnutiu Republika, s ktorým súťaží o rovnakých voličov, a stráca tým vlastnú politickú identitu.
Chmelár pripomenul historickú paralelu s parlamentnými voľbami v roku 2002. Vtedy novovzniknutý Smer, ktorý Robert Fico založil v roku 1999 po odchode zo Strany demokratickej ľavice, získal 13,46 percenta hlasov a 25 poslaneckých mandátov. Jeho niekdajšia materská strana SDĽ skončila s výsledkom iba 1,36 percenta a zostala mimo parlamentu.
„Dnes v súboji Smer s Republikou to môže dopadnúť podobne,“ povedal Chmelár. Podľa jeho hodnotenia sa Smer v súčasnosti tlačí k hnutiu Republika až do takej miery, že je od neho čoraz ťažšie rozoznateľný. Ako príklad uviedol politickú komunikáciu v otázke migrácie, kde sa podľa neho predstavitelia Smeru a Republiky pretekajú v tom, kto vystupuje proti migrácii dôraznejšie.
Analytik pripomenul, že Smer dosahoval najväčšie úspechy v období, keď dokázal osloviť široké spektrum voličov vrátane ľavicovo, konzervatívne aj liberálnejšie orientovaných skupín. Vrcholom boli parlamentné voľby v roku 2012, v ktorých strana získala 44,41 percenta hlasov a mohla zostaviť jednofarebnú vládu. Dnes je podľa Chmelára situácia odlišná.
„Ten Smer, bohužiaľ, už nemá veľa možností, ak úplne rezignoval na toho stredového voliča,“ upozornil Chmelár. Zároveň pripustil, že nevie, či strana ešte dokáže umiernenejších voličov získať späť.
Otázka vzťahov medzi Smerom a Republikou nie je len predmetom politických úvah. Podľa júlových informácií STVR Smer, Hlas a Republika podporili spoločného kandidáta na primátora Spišskej Novej Vsi. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar vtedy uviedol, že nevidí zásadnú prekážku, prečo by strany nemohli po voľbách rokovať, ak im voliči dajú dôveru.
Chmelár však upozorňuje na rozdiel medzi vytváraním budúcich koalícií a súťažou o voličov. Podľa neho môže byť pre Smer nebezpečné, ak sa pri snahe osloviť podporovateľov Republiky začne príliš podobať na samotné hnutie. V takom prípade by voliči mohli uprednostniť konkurenta, ktorého politická identita je v týchto témach výraznejšia.
Analytik zároveň tvrdí, že konzervatívny voličský tábor sa už nemusí rozširovať, ale skôr trieštiť medzi čoraz väčší počet subjektov. Spomenul aj SNS či vznikajúcu stranu Tomáša Tarabu, ktorej vyhliadky hodnotí skepticky.
Podľa Chmelára nie je problémom vládneho tábora iba konkurencia medzi Smerom a Republikou. Tvrdí, že viaceré strany strácajú schopnosť jasne vysvetliť, čím sa odlišujú od svojich politických partnerov či potenciálnych spojencov. „Ako sa odlíši Hlas od Smeru, ako sa odlíši SNS od Republiky?“ položil si otázku.
Smer podľa neho potrebuje znovu nájsť vlastnú identitu a osloviť aj ľudí mimo svojho súčasného voličského prostredia. Strana, ktorá sa príliš podobá na svojho konkurenta, môže napokon presvedčiť voličov, aby si vybrali práve konkurenta.
Historická paralela s SDĽ tak podľa Chmelára predstavuje varovanie: politický subjekt, ktorý kedysi dokázal prevziať priestor inej strany, môže sám začať strácať svoju pozíciu v prospech nového súpera. Či sa tento scenár naplní, ukážu až budúce parlamentné voľby. Regionálne a komunálne voľby, ktoré Slovensko čakajú 24. októbra, podľa Chmelára nemožno automaticky považovať za ich predpoveď, keďže na miestnej úrovni tradične zohrávajú výraznú úlohu nezávislí kandidáti.
