Polmiliarda navyše pre zdravotníctvo, pacient to však nepocíti. Na platy lekárov pôjde trikrát viac než na lieky
Slovenské zdravotníctvo dostane budúci rok zo štátneho rozpočtu o 540 miliónov eur viac. Až dve tretiny z nich – 357 miliónov eur – zhltnú vyššie mzdy zdravotníkov. Náklady na lieky pritom stúpnu o menej ako 100 miliónov eur.
Celkové výdavky štátu na zdravotníctvo v budúcom roku sú naplánované vo výške 11 miliárd eur, z nich na mzdy zamestnancov nemocníc pôjde takmer 2,5 miliardy. Za rýchlym rastom výdavkov na mzdy je platový automat, podľa ktorého sa minimálne mzdy nemocničných zdravotníkov automaticky odvíjajú od priemernej mzdy. Atestovaný nemocničný lekár dostáva jej 2,5-násobok, za odpracované roky sa suma zvyšuje až na 3,4-násobok.
Základné mzdy lekárov so špecializáciou sa tento rok začínajú na 3 810 eurách, od januára podľa automatu stúpne základný plat na 4 050 eur. Platový automat od začiatku kritizujú odborníci a ekonómovia. Argumentujú, že väčšina príjmov nemocníc smeruje na výplaty zdravotníkov a rýchly rast platov prispieva k zadlžovaniu nemocníc. Podľa správy ministerstva zdravotníctva nemocnice dlhujú 1,5 miliardy eur, z toho viac ako polovicu Sociálnej poisťovni.
Vyššie platy sa zatiaľ nepremietajú do výsledkov, ktoré by pacient pocítil. Systém sa nesústreďuje na to, koľko pacientov lekár ošetrí alebo akú kvalitu starostlivosti poskytne, upozornil analytik portálu Ozdravme.sk Šimon Jeseňák. „Za masívne navýšenie miezd sme si kúpili to, že máme lekárov v nemocniciach, čo je kľúčové. No ak lekárov platíme za to, že sú, a neplatíme ich za výkon, kvalitu alebo akýkoľvek merateľný ukazovateľ, nedocielime, že budú aj pracovať adekvátne k ich mzdám,“ uviedol Jeseňák.
Asociácia na ochranu práv pacienta upozornila, že vyššie výdavky nemôžu byť cieľom samy osebe. Podľa nej je dôležité, či vedú k lepšej prevencii, skoršej diagnostike, dostupnejším zdravotníkom a lepším zdravotným výsledkom. Najnovšie údaje OECD ukazujú, že očakávaná dĺžka života na Slovensku dosahuje 78,2 roka, čo je o 2,9 roka menej ako priemer OECD. Pri liečiteľnej úmrtnosti pripadá na Slovensku 130 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, priemer OECD je 77.
Rezort zdravotníctva v apríli predstavil výsledky auditu piatich veľkých štátnych nemocníc. Ukázalo sa, že hoci je v zariadeniach lekárov viac, ako stanovujú normy, operačné sály popoludní často zívajú prázdnotou a náklady rastú. Za päť rokov počet hospitalizácií stagnoval, lekárom narástli nadčasy, no ich výkony klesli.
Najvyšší kontrolný úrad na základe dát zo Sociálnej poisťovne zistil, že takmer každý druhý lekár má popri hlavnom zamestnaní ešte ďalší pracovný úväzok. Takmer tritisíc z nich dokázalo súčasne pracovať pre troch až ôsmich ďalších zamestnávateľov. Podľa kontrolórov sa otvára otázka, či lekári s viacnásobnými úväzkami odvádzajú výkon adekvátny poberanému platu.
Útvar hodnoty za peniaze upozornil, že v rokoch 2015 až 2022 stúpol počet pracovníkov nemocníc o 18 percent na viac ako 27-tisíc. Najvýraznejšie rástol počet administratívnych pracovníkov, až o 39 percent, počet lekárov sa zvýšil o 22 percent. Počet sestier v rovnakom období klesol o tri percentá. Nemocnice by podľa analytikov mohli ušetriť desiatky miliónov eur, keby lepšie pracovali s počtom zamestnancov.
Zvýšenie platov sa dlhé roky obhajovalo obavou z odchodu lekárov do Česka. Podľa publikácie Slovakia: Health System Review 2025 zarobil slovenský lekár v roku 2025 priemerne 5 371 eur mesačne, jeho český kolega 4 983 eur, teda takmer o 10 percent menej. Výrazný rozdiel zostáva pri sestrách, ktoré zarábajú približne o 300 až 400 eur mesačne menej ako v českých nemocniciach.
