Vo Francúzsku sa hovorí o možnom zákaze Nepoddajného Francúzska
Francúzsko zažíva od polovice septembra vlnu protestov, ktoré sprevádzajú násilnosti, rabovanie obchodov a podpaľovanie automobilov. Pôvodne išlo o demonštrácie stredoškolákov proti zlým podmienkam vzdelávania, neskôr sa k nim pridali prejavy nespokojnosti s vysokými životnými nákladmi. Udalosti sa odohrávajú pred prezidentskými voľbami naplánovanými na jar 2027.
Silným politickým hlasom nespokojných Francúzov je líder krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon, ktorý pred dvomi mesiacmi oslávil 75. narodeniny. Napriek vekovému rozdielu mu mnohí mladí voliči odovzdajú hlas, pretože podporuje demonštrantov, spochybnil použitie sily proti nim a sľubuje zvyšovanie minimálnej mzdy, riešenie nedostupného bývania a prerozdeľovanie bohatstva.
Významným členom Nepoddajného Francúzska je aj Bally Bagayoko, ktorý od marca pôsobí ako starosta mesta Saint-Denis v blízkosti Paríža. Rozruch vyvolal v rozhlasovej stanici BFM výrokom: „V určitom bode môže byť násilie legitímne,” pričom vzápätí dodal, že vždy je lepšie, ak sa mu dá vyhnúť. Politickí súperi hnutia mu dávajú za vinu podnecovanie násilností. Bagayoko to odmieta a na sociálnej sieti X uviedol, že obvinenia sú groteskné a svedčia o zámere poškodiť obraz súčasného hnutia stredoškolských študentov.
Predstavitelia krajnej ľavice sa k násilným demonštrantom správajú pomerne zhovievavo. Mélenchon síce vyzval protestujúcich, aby sa nezapájali do rabovania, ale násilnosti na uliciach jasne neodsúdil. Veľká časť voličov Nepoddajného Francúzska pochádza z chudobného prisťahovaleckého prostredia a mnohí z nich sa zapojili do demonštrácií.
Mélenchon kandidoval v prezidentských voľbách už trikrát, ani raz však nepostúpil do druhého kola. V prieskumoch verejnej mienky sa teraz pohybuje na druhom až treťom mieste a o postup z prvého kola súperí s expremiérom Édouardom Philippom. Na prvom mieste je líderka krajnej pravice Marine Le Penová.
Le Penová sa do Nepoddajného Francúzska obula na sociálnej sieti X: „Oprávnené spoločenské požiadavky sa opäť stali rukojemníkmi krajnej ľavice. Výroky poslancov Mélenchona legitimizujú násilie. Poriadok vnímajú ako útlak a neporiadok považujú za právo, snažia sa uvrhnúť krajinu do chaosu.” Starosta Nice Éric Ciotti označil Nepoddajné Francúzsko doslova za červený fašizmus. Poslanec Aurélien Pradié vyhlásil, že politici krajnej ľavice, ktorí ospravedlňujú násilie, sú diskreditovaní a nesú vinu za násilnosti.
Kritiku vyjadril aj stredoľavicový denník Le Monde: „Nepoddajné Francúzsko má neuveriteľnú odvahu. Od prvej zablokovanej strednej školy Mélenchonovo hnutie zapaľuje všetky zápalky sociálneho protestu. Zhromažďuje okolo seba tých, čo rabujú, s cieľom vytvoriť revolučnú pyrotechniku.”
Šéf Senátu Gérard Larcher pre noviny Le Figaro varoval pred Bagayokom a vyhlásil: „Pozor na tých, ktorí podnecujú prejavy nenávisti… Vytvárajú v krajine situáciu extrémneho napätia. Pozor na tých, ktorí sa usilujú o povstanie.” Zároveň dodal: „Myslím si, že je možné nastoliť otázku zákazu Nepoddajného Francúzska.”
Premiér Sébastien Lecornu naopak zdôrazňuje, že jediným správnym riešením je poraziť krajnú ľavicu v demokratických voľbách, respektíve zvíťaziť nad Mélenchonom na jar budúceho roku. Myšlienka zákazu činnosti Nepoddajného Francúzska je zatiaľ nepredstaviteľná, keďže neexistujú nijaké dôkazy o jeho priamom zapojení do násilností.
