Hroch premenil svadobnú cestu na boj o život, manželka nestratila duchaprítomnosť
Samuel a Anna McKeeovci z amerického štátu Washington si naplánovali svadobnú cestu v Afrike vrátane safari, ktoré malo byť oslavou ich spoločného života. V delte rieky Okavango v Botswane sa však dobrodružstvo zmenilo na boj o holý život. O udalosti sa odhodlali porozprávať až po roku, keď sa k dramatickým chvíľam vrátili v britskej relácii Good Morning Britain.
Manželia sa vybrali na plavbu tradičným úzkym člnom zvaným mokoro. Podľa ich výpovede ich sprievodcovia pred plavbou upozornili na hrošiu samicu s mláďatami a na hlbšiu časť vody, ktorej sa mali vyhnúť. Čln sa však neskôr vzdialil od ostatnej skupiny a ocitol sa bližšie k nebezpečnej oblasti, než bolo plánované.
Útok a zápas o prežitie
Samuel si najprv všimol prudký pohyb vody a začul hlasné špliechanie. Keď sa otočil, hroch sa už rútil na zadnú časť člna s otvorenou papuľou. Muž sa snažil udržať na plavidle, no vzápätí prišiel ďalší náraz. Čln sa prevrátil a všetci traja — Samuel, Anna aj sprievodca — skončili vo vode. Samuel sa dostal do čeľustí hrocha.
Anna sa vo vode najskôr nedokázala zorientovať. Potom uvidela manžela zovretého v papuli obrovského zvieraťa. Zareagovala pudovo: zaťala päste, vrhla sa k hrochovi a začala ho udierať. Podľa jej výpovede hroch napokon manžela pustil a stiahol sa do močariny. Anna tak získala chvíľu, aby mu pomohla dostať sa na breh.
Až tam sa ukázalo, aké vážne sú jeho zranenia. Samuel silno krvácal a zistil, že nedokáže normálne hýbať nohami. Podľa výpovedí manželov uplynulo približne 13 hodín, kým dostal lieky proti bolesti, a celkovo asi 18 hodín, kým sa dostal do nemocničnej starostlivosti. Lekári ho museli urgentne operovať. Útok prežil, no ani po roku nebol úplne bez následkov.
Hroch nie je neškodný obor, ktorý sa len kúpe vo vode
Na prvý pohľad pôsobí hroch takmer komicky, no je jedným z najťažších suchozemských živočíchov na svete. Podľa Svetového fondu na ochranu prírody WWF môže dospelý jedinec vážiť až približne 3 600 kilogramov. Podľa BBC Earth dokážu hrochy na krátku vzdialenosť bežať rýchlosťou približne 35 kilometrov za hodinu a ich mohutné čeľuste sú vybavené dlhými, ostrými zubami.
Hroch nie je predátor, ktorý by človeka bežne lovil ako potravu. Problém nastáva, keď človeka alebo čln vyhodnotí ako narušiteľa priestoru, ktorý si chráni. Pri strete s takýmto zvieraťom neexistuje spoľahlivá obranná taktika.
Podobné prípady sa nekončia vždy šťastne
V júni 2024 zažil podobnú hrôzu britský turista Roland Cherry, ktorý mal v tom čase 63 rokov. Počas safari v Zambii sa plavil na kanoe po rieke Kafue spolu s manželkou Shirley, keď na ich plavidlo zaútočil hroch. Muž utrpel vážne poranenia nohy, ramena a brucha. Po prvotnom ošetrení v Zambii absolvoval ďalšiu liečbu v Johannesburgu, kde podstúpil šesť operácií.
Ešte tragickejšie sa skončil incident z augusta 2025 na tej istej zambijskej rieke Kafue. Podľa zambijského ministerstva cestovného ruchu sa skupina siedmich ľudí vybrala v noci na rybolov na člne. Hroch plavidlo zasiahol a prevrátil. Dvaja ľudia sa dostali do bezpečia, ďalších päť sa utopilo.
V septembri 2026 prišla správa o ďalšej tragédii, tentoraz z namíbijskej časti regiónu Zambezi. Podľa denníka The Namibian hroch údajne prevrátil kanoe, v ktorom sa plavila rodina. Zahynuli 43-ročný muž a šesťročný chlapec. Vyšetrovanie však v čase zverejnenia správy ešte nebolo uzavreté.
Pre turistov je plavba atrakciou, pre miestnych obyvateľov však môže byť kanoe nevyhnutným dopravným prostriedkom pri ceste do práce, za potravinami či na rybolov. Podľa denníka The Namibian zahynula v septembri 2023 po útoku hrocha na kanoe v namíbijskej oblasti Zambezi matka a dve deti. V júli 2025 zase namíbijské úrady informovali o šiestich obetiach útokov hrochov a dvoch nezvestných osobách v regiónoch Kavango East a Kavango West za predchádzajúcich 12 mesiacov.
