Kamery všade a paranoja, ktorej sa nedá uniknúť. Život západných diplomatov v Moskve pripomína časy studenej vojny
Moskva – Kamery, odpočúvanie a neustály nátlak tajných služieb. Pre západných diplomatov sa Moskva zmenila na mesto, kde sa nedá veriť ani vlastným stenám. Pokusy o verbovanie informátorov, izolácia a všadeprítomný strach im komplikujú každodenný život. Napriek tomu z Ruska neodchádzajú. Udržiavať korektné vzťahy s krajinou vo vojnovom stave je napriek všetkým rizikám pre Európu kľúčové.
Bývalá americká diplomatka Lynne Tracyová prezradila, že aj pri ozbrojenom útoku v pakistanskom Péšávare mala pocit, že má veci pod kontrolou. V Rusku ju vyčerpávala neistota a neustály tlak kontrarozviedky. Tracyová je jednou z piatich diplomatov, ktorí opísali svoje pôsobenie v Rusku po začiatku vojny na Ukrajine. Ich výpovede približujú život pod drobnohľadom kamier, odposluchov, zastrašovanie agentmi či každodenné problémy veľvyslanectiev. Tlak prirovnali k obdobiu studenej vojny.
„Funkcia veľvyslankyne v Rusku bola pravdepodobne najťažšou úlohou v mojej kariére,“ zhodnotila Tracyová, ktorá v rokoch 2023 až 2025 zastupovala Spojené štáty v Moskve.
Západní diplomati kedysi zohrávali v Rusku kľúčovú úlohu a pomáhali zmierňovať napätie aj v najhorších obdobiach studenej vojny. Dnes Kremeľ považuje Západ za nepriateľa a diplomati majú čoraz menej možností na bežné pracovné aj osobné kontakty. Jeden z bývalých európskych diplomatov dostal pred odchodom do Moskvy varovanie: „Počítajte s odpočúvacími zariadeniami, počítajte s kamerami v každej miestnosti vášho domu.“
Sledovanie sa podľa diplomatov nekončilo pri kamerách a odpočúvacích zariadeniach. Ďalší bývalý veľvyslanec opísal pokus ruskej Federálnej bezpečnostnej služby zverbovať dvoch ruských zamestnancov jeho misie. Obaja o nátlaku informovali zamestnávateľa a ambasáda ich následne prepustila, aby ich nevystavila riziku trestného stíhania.
Atmosféra podozrievania sa preniesla aj na ruskú spoločnosť. Ľudia z akademického, kultúrneho či verejného života sa čoraz viac obávajú kontaktov so zahraničnými predstaviteľmi. Hostia júnovej oslavy narodenín britského kráľa v rezidencii veľvyslanca v Moskve opísali obťažovanie prokremeľskými aktivistami a pracovníkmi štátnych médií, následne ich vypočúvala polícia. Jeden z nich odvtedy odmietol viacero pozvaní na západné ambasády.
Bývalý veľvyslanec uviedol, že neustála paranoja priviedla viacerých pracovníkov k výpovedi. Ako sám priznal, mesiace po návrate domov z Ruska sa obzeral cez plece. Po vzájomnom vyhosťovaní stoviek diplomatov bojovali mnohé ambasády s výpadkami personálu. Prevádzku komplikovali aj finančné obmedzenia – odpojenie časti ruských bánk od systému SWIFT a pozastavenie činnosti spoločností Visa a Mastercard sťažili zabezpečovanie bežných výdavkov. Jeden z bývalých veľvyslancov spomenul, že mu raz došla hotovosť a nemohol vyplatiť zamestnancov. Pomohol mu kolega, ktorý po vyhostení predával auto a ruble z predaja priniesol na ambasádu v kufri.
Po začiatku rozsiahlej vojenskej invázie na Ukrajinu sa v západných krajinách diskutovalo, či má zmysel udržiavať diplomatické misie v Moskve. Bývalý francúzsky veľvyslanec Pierre Lévy je presvedčený, že stiahnutie vyslancov po invázii by bolo chybou. Čím horšie sú vzťahy, tým dôležitejšie je podľa neho zachovať diplomatické zastúpenie.
Tracyová považuje za úspech, že americká ambasáda počas jej pôsobenia ďalej fungovala a udržiavala väzby s bežnými Rusmi. „Pretože v určitom okamihu budú mať vzťahy medzi vládami šancu zlepšiť sa – a tieto väzby medzi ľuďmi budú existovať, aby pomohli toto zlepšenie urýchliť,“ zdôraznila.
Jeden z bývalých veľvyslancov prirovnal diplomatickú službu k armáde: „Generáli ukazujú svoje schopnosti počas vojny. To isté platí aj pre diplomatov. Keď sa situácia naozaj skomplikuje, na každej jednej veci, ktorú urobíte, skutočne záleží.“
