Tiesňové tlačidlo aj alarm. Čo sa po útokoch v nemocniciach zmení?
Po sérii brutálnych útokov na zdravotníkov pristúpilo ministerstvo zdravotníctva ku konkrétnym opatreniam. Od piatka 23. októbra posilnia policajné hliadky pri urgentných príjmoch, ktoré budú sledovať rizikové situácie a okamžite zasiahnu proti násilnému správaniu.
Rezort nechal po útoku na Kramároch zmapovať úroveň ochrany urgentov a dal vypracovať jednotný štandard ochrany zdravotníkov a pacientov. „Postupujeme v tom spoločne s ministerstvom vnútra a Policajným zborom,“ informoval minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas).
Štyri opatrenia pre štátne nemocnice
Štátnym nemocniciam nariadil rezort konkrétne štyri opatrenia: tiesňové tlačidlá, zvukový alarm, preškolenie zamestnancov a pripravované posilnenie fyzickej ochrany a zásahových tímov či kamerový dohľad nad vstupmi a verejnými priestormi rizikových pracovísk.
„Tiesňové tlačidlá rozšírime a prepojíme na pult centrálnej ochrany alebo na bezpečnostnú službu. Pomoc tak príde okamžite, počas celej prevádzky urgentného príjmu,“ priblížil Šaško. Presný termín rozšírenia nespresnil. Druhým opatrením je zvukový alarm, ktorý sa spustí po stlačení tiesňového tlačidla.
Tretím krokom je preškolenie personálu, aby dokázal rozpoznať riziko, upokojiť situáciu, privolať pomoc a v prípade ohrozenia sa chrániť. „Školenia povedú certifikovaní lektori s praxou,“ pokračoval minister. Všetky body majú spolu vytvoriť komplexný systém ochrany zdravotníkov pred násilím. „Budeme ho priebežne vyhodnocovať a zlepšovať spoločne so zdravotníkmi,“ dodal šéf rezortu.
Ako sú vybavené nemocnice
Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici prijala v nedávnej minulosti viacero opatrení. Posledné dva roky organizuje školenia šetrnej sebaobrany a deeskalácie konfliktov. V špitáli majú vnútornú ochranu (SBS), ktorú nedávno reorganizovali, doplnili jej kapacity aj výstroj.
„Je vybavená aj vysielačkami. Aktuálne máme zavedený alert systém na infocentre a finalizujeme jeho zavedenie na oddelenie urgentného príjmu,“ uviedla hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje. Z pohľadu nemocnice je podľa nej potrebné ochranu zdravotníkov systémovo posilniť.
Lucia Čukanová zo súkromnej siete Agel priblížila, že bezpečnostné opatrenia v jednotlivých nemocniciach sa líšia v závislosti od ich veľkosti, prevádzkových podmienok a špecifických potrieb. „Niektoré zdravotnícke zariadenia majú zabezpečenú strážnu službu priamo v nemocnici, inde sú na vybraných pracoviskách k dispozícii bezpečnostné tlačidlá na privolanie pomoci. Dôležitou súčasťou prevencie je aj vzdelávanie zamestnancov,“ priblížila Čukanová. Kurzy sú podľa nej zamerané na deeskaláciu konfliktov, správnu komunikáciu a zvládanie agresívneho správania.
Policajti nemôžu byť stále všade
Odborník na bezpečnosť a analytik Martin Královič upozornil, že ochrana zdravotníckych zariadení nie je na Slovensku všade rovnaká. Niektoré zariadenia majú dohodnuté intenzívnejšie policajné hliadky, inde ich suplujú súkromné bezpečnostné služby alebo vrátnici. Rôzne sú aj úrovne technického zabezpečenia, napríklad kamerový systém, svetlá na fotobunku v odľahlejších priestoroch nemocníc alebo takzvané panické tlačidlá na privolanie pomoci.
Zvýšenú hliadkovú činnosť či viditeľnú prítomnosť policajtov na urgentoch kvituje, no postaviť ku každému urgentu policajta nepovažuje za najlepšie riešenie. „Nemyslím si, že či už štátny, alebo mestský policajt má stáť na každom urgentnom príjme, rohu každej ulice, pri každej škole či takzvanom mäkkom cieli,“ uviedol. Domnieva sa, že by to nemuselo mať želaný účinok. Nepretržitá niekoľko týždňov alebo mesiacov trvajúca prítomnosť policajtov v nemocniciach by podľa neho bola neudržateľná, keďže na to nepostačujú aktuálne personálne kapacity Policajného zboru.
Stavil by na školenia personálu, stavebné úpravy priestorov a intenzívnu spoluprácu s políciou. K väčšej ochrane by podľa neho pomohli aj technologické riešenia, ako kamery či poplachové tlačidlá na rýchle privolanie pomoci. Tie môžu byť fixne umiestnené na stene alebo ukryté pod stolom, prípadne v mobilnej verzii vo forme hodiniek, prívesku či ovládača. Za riešenie považuje aj kamery, no stopercentnú ochranu podľa neho nezabezpečia.
Pri typoch útokov treba podľa Královiča rozlišovať. „V posledných dňoch sme svedkami v priestore slovenských urgentných príjmov skôr agresie, výtržníctva spojeného s alkoholom alebo omamnými látkami. Nie je to plánovaný a cielený útok aktívneho útočníka na konkrétnych ľudí z personálu,“ ozrejmil. V takýchto prípadoch by odporučil zdravotníkom absolvovať kurzy deeskalácie napätia. „Nedovolil by som si tvrdiť, že riešením je učiť zdravotníkov sebaobranu,“ podotkol.
