Politológovia zhodnotili výsledky regionálnych volieb
Výmena vo vedení Košíc, tesný súboj o župana, slabší výsledok Smeru na Považí a výrazná podpora kandidátov krajnej pravice v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Výsledky regionálnych volieb ukázali nálady voličov aj signál, ktorý vyslal východ vládnej koalícii.
Kým Bratislava zostala bez zmeny, v čele metropoly východu bude po ôsmich rokoch nové meno. Novým primátorom sa stane doterajší starosta 22-tisícovej mestskej časti Sídlisko KVP Ladislav Lörinc. Doterajšieho šéfa košickej radnice Jaroslava Polačeka predbehol o viac ako 18 percentuálnych bodov.
Na komunálnej scéne nie je nováčik. Ešte v roku 2022 založil mestskú Košickú stranu, ktorej podporu mal aj vo voľbách. Subjekty z veľkej politiky pri jeho mene chýbali. Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity hodnotí založenie mestskej strany ako prezieravý ťah, ktorý sa Lörincovi vyplatil a prinesie mu spojencov aj výtlak. V mestskom zastupiteľstve bude mať sedem poslancov z 51 za Košickú stranu a ďalší budú pôsobiť aj v zastupiteľstvách mestských častí.
Podľa Cirnera má budúci primátor dostatok skúseností z vedenia mestskej časti aj mestského a župného parlamentu. Pripomenul, že Lörinc predtým pôsobil v SDKÚ aj v strane Sieť, a označil ho za pragmatika, ktorý sa bude snažiť plávať medzi rôznymi záujmami a skupinami aj nezávislých poslancov a bude sa snažiť robiť mediátora.
V kampani na východe rezonovala aj téma riešenia generačnej chudoby. Lörinc avizoval, že nové vedenie bude nekompromisné v tom, aby nevznikali nové osady. V pláne má posilniť terénnu sociálnu prácu a spoluprácu s organizáciami, ktoré v tejto sfére pôsobia. Cirner podotkol, že predvolebné sľuby sú vždy priamejšie ako realita, no budúci primátor si podľa neho dá pozor na nosné záväzky voči voličom.
Jedným z Lörincových vyzývateľov bol kandidát s takmer identickým menom Ladislav Lörincz. Pri šiestich hlasovacích lístkoch mohlo podľa politológa ľahko dôjsť k omylu z nepozornosti. Jeho súkromný odhad je, že Lörinc by mal o tisícovku hlasov viac, keďže protikandidát s podobným menom skončil z ôsmich kandidátov na šiestom mieste so 1397 hlasmi. Výsledok volieb by to však neovplyvnilo, keďže náskok pred úradujúcim primátorom bol markantný.
Dramatický bol súboj o post župana v Košickom kraji. Rastislav Trnka v roku 2017 kandidoval s podporou KDH, SaS, OĽaNO, NOVA aj Šanca, v roku 2022 sa spektrum zúžilo na KDH a pribudla podpora strán Aliancia, Starostovia a Nezávislí a DS. Pred tohtoročnými voľbami uzavrel dohodu o podpore s Maďarskou alianciou. Jeho najsilnejšiemu protikandidátovi Mariánovi Porvažníkovi, ktorý skončil so ziskom 30,7 percenta, chýbalo podľa Cirnera na víťazstvo máličko. Chýbajúca podpora Maďarskej aliancie mohla byť podľa neho jedným z faktorov.
Politológ Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave uviedol, že z výsledku Porvažníka pre PS vyplýva, že strana by sa mala viac zamerať na posilňovanie svojej prítomnosti na východe a o regióny sa zaujímať kontinuálne, nielen pred voľbami.
So slabším ziskom skončil trenčiansky župan Jaroslav Baška zo Smeru, ktorý je županom na Považí od roku 2013. V roku 2022 získal viac ako 67,25 percenta hlasov, cez víkend to bolo 57,44 percenta. Druhá skončila kandidátka strany Demokrati Natália Svítková so ziskom 39,02 percenta. Podľa Lenča je faktom, že vládny Smer stráca jednu zo svojich bášt a že strane chýba dôvera voličstva.
V Prešovskom kraji sa vedenie župy nemení. Súčasný predseda kraja a šéf KDH Milan Majerský skončil ešte s lepším výsledkom ako pred štyrmi rokmi. Jeho konkurent Milan Mazurek z Republiky dosiahol 35,18 percenta hlasov. Za jeho výsledkom bola podľa Cirnera absencia kandidáta vládnej koalície. Smer síce najskôr ohlásil kandidatúru europoslankyne Judity Laššákovej, no tá sa po pár týždňoch stiahla. Cirner si všíma, že niektoré časti kraja sú baštami Smeru a Hlasu, ktorým kresťanský demokrat nevyhovuje.
Predstaviteľom krajne pravicových subjektov sa darilo aj v Banskobystrickom kraji. Takmer jednu štvrtinu hlasov získali spolu podpredseda Republiky Miroslav Suja so 14,99 percenta a Marian Kotleba s 9,11 percenta, ktorý už raz župu viedol. Elektorát Mazureka, Suju či Kotlebu tvoria podľa Cirnera voliči protestu. Oslovujú ich podľa neho silou sociálnych sietí, posolstvami bez oponentúry a výrazným prejavom s populistickými prvkami, kde nejde o odbornosť a konkrétne riešenia.
