Chyby komisií a sporný mandát ministra. Bujňák vysvetľuje, čo hrozí po voľbách
Spojené komunálne a regionálne voľby priniesli viacero sporných momentov. Volebné komisie rozdávali nesprávne hlasovacie lístky, objavili sa chyby pri sčítavaní hlasov aj problémy s digitálnymi občianskymi preukazmi. Otázniky vyvolalo tiež zvolenie ministra Samuela Migaľa za krajského poslanca.
Ústavný právnik Vincent Bujňák upozorňuje, že pri chybných hlasovacích lístkoch treba rozlišovať medzi neplatným hlasom spôsobeným chybou voliča a pochybením volebnej komisie. „Tá chyba nenastala v dôsledku toho, čo urobil volič, ale v dôsledku toho, čo urobila tá okrsková komisia,“ vysvetlil.
Takéto prípady by mali byť osobitne zaznamenané, aby bolo možné posúdiť ich vplyv na výsledok. Ak je rozdiel medzi kandidátmi výrazný, niekoľko chybných hlasov spravidla výsledok nezmení. Pri tesnom súboji však môže byť situácia iná. „Zásah do výsledku volieb má byť výnimka, veľmi ojedinelá výnimka,“ zdôraznil Bujňák.
O prípadnej žalobe rozhoduje Najvyšší správny súd. Podať ju možno do desiatich dní od zverejnenia výsledkov, pričom právo majú len zákonom určené subjekty vrátane kandidujúcich politických strán, desiatich percent oprávnených voličov v obvode či neúspešného kandidáta s najmenej desiatimi percentami platných hlasov.
Problémom boli aj nesprávne zapísané výsledky, keď hlasy jedného kandidáta pripísali inému. Podobná zámena sa podľa Bujňáka stala už pri prezidentských voľbách v roku 2024 vo Vajnoroch. Ústavný právnik preto navrhuje posilniť zodpovednosť členov volebných komisií. „Keď ste v okrskovej komisii, tak tam nejdete sedieť, ale idete tam vykonávať verejnú moc v tom danom momente,“ pripomenul.
Počas volieb sa objavili aj problémy s aplikáciou eDoklady. Jej výpadok znemožnil niektorým voličom preukázať totožnosť digitálnym občianskym preukazom. Podľa Bujňáka však technické zlyhanie nemožno automaticky považovať za zásah do volebného práva. Iné by bolo, keby komisia odmietla overiť digitálny doklad napriek tomu, že by to technicky bolo možné.
Osobitný ústavnoprávny problém vznikol v Prešovskom samosprávnom kraji, kde bol za poslanca zastupiteľstva zvolený minister Samuel Migaľ. Podľa Bujňáka ústava neumožňuje súčasný výkon ministerskej funkcie a funkcie v inom orgáne verejnej moci, akým je aj krajské zastupiteľstvo. „Tam sa potom máte rozhodnúť, či chcete jedno alebo druhé,“ skonštatoval.
Migaľ sa tak môže krajského mandátu neujmúť, odísť z vlády alebo sa vrátiť do Národnej rady. Súbeh mandátu poslanca parlamentu a krajského zastupiteľstva je totiž podľa ústavného právnika možný.
Tesný súboj v Košickom samosprávnom kraji otvoril otázku návratu k dvojkolovej voľbe županov. Bujňák pripomína, že dvojkolový systém môže lepšie odzrkadľovať skutočnú podporu kandidátov. „Ten dvojkolový systém lepšie odzrkadľuje tú skutočnú vôľu voličov,“ vysvetlil. Ide podľa neho o rozhodovanie medzi silnejšou legitimitou zvolených predstaviteľov a úsporou verejných financií. Za opodstatnené považuje aj súčasné 48-hodinové volebné moratórium, nesmie však byť neprimerane dlhé.
Rozhovor sa dotkol aj sporu o nomináciu Filipa Kuffu na ministra životného prostredia. Prezident podľa Bujňáka nie je úplne bez možností – môže kandidáta vymenovať, za úzko vymedzených okolností odmietnuť alebo požiadať Ústavný súd o záväzný výklad ústavy. Odmietnutie nominácie by však muselo byť presvedčivo odôvodnené ohrozením riadneho chodu ústavných orgánov. Samotná možnosť, že kandidát môže byť v budúcnosti obvinený, podľa Bujňáka nestačí. „Je to príliš abstraktná hrozba,“ upozornil.
Za najvhodnejšie riešenie považuje výklad Ústavného súdu, ktorý by jasne určil hranice právomocí prezidenta pri vymenúvaní ministrov. „Najlepšie riešenie z pohľadu ústavného práva by bolo raz a navždy to vyriešiť, a to je cestou výkladu,“ uviedol Bujňák. „A povedzme si otvorene, na to máme Ústavný súd, aby takéto otázky riešil,“ uzavrel.
