Antarktída skrýva jazerá bez slnka, vedci v nich hľadajú život
Antarktída patrí k najmenej preskúmaným miestam na Zemi. Pod jej ľadovým príkrovom sa ukrýva rozsiahly systém jazier, vodných tokov a ekosystémov, ktoré môžu byť od okolitého sveta izolované tisíce, v niektorých prípadoch možno aj milióny rokov.
V januári 2025 sa z Antarktídy odlomila obrovská časť ľadovca George VI. a odhalila približne 150 metrov pod ľadom dovtedy neprístupné morské dno. Výskumná loď Falkor sa v tom čase nachádzala v Bellingshausenovom mori a vedci okamžite zmenili kurz. Na dno vyslali diaľkovo ovládané zariadenie SuBastian. Namiesto takmer prázdneho priestoru objavili prekvapivo bohatý ekosystém s hubkami, morskými pavúkmi, sasankami aj chobotnicami.
Stovky jazier pod ľadom
Sladkovodné jazerá ukryté priamo pod antarktickým ľadovým štítom začali vedci objavovať v 70. rokoch minulého storočia pomocou leteckého radaru. Neskôr údaje doplnili satelitné merania a seizmické pozorovania. Dnes predpokladajú, že pod ľadom sa nachádza viac ako 700 takýchto jazier.
Voda v nich nevzniká vďaka dažďu ani prítoku z povrchu. Ľad sa môže topiť v dôsledku geotermálneho tepla z vnútra Zeme alebo trenia pri pohybe ľadovca po skalnom podklade. Jedným z najznámejších je jazero Vostok, ktoré leží pod približne 3 700 metrami ľadu a jeho plocha dosahuje okolo 16-tisíc štvorcových kilometrov.
Prvý pokus sprevádzali pochybnosti
Ruskí vedci začali jazero Vostok skúmať prostredníctvom vrtu pri stanici Vostok. V 90. rokoch získali vzorky prírastkového ľadu, samotnú vodu jazera odobrali v roku 2013. Analýzy ukázali genetický materiál viac ako 3 500 druhov, vedci však neskôr upozornili, že veľká časť nálezov mohla pochádzať z kontaminácie počas vŕtania. Pri mechanickom vŕtaní sa používala petrolejová nemrznúca zmes, ktorá mala zabrániť opätovnému zamŕzaniu vrtu.
Život bez slnečného svetla
V roku 2013 sa americkému projektu WISSARD podarilo preniknúť približne 800 metrov ľadu do jazera Whillans. Vedci použili horúcu vodu sterilizovanú ultrafialovým žiarením a peroxidom vodíka. Vo vzorkách našli množstvo baktérií a dôkazy o celom ekosystéme. Genetické analýzy potvrdili, že mikroorganizmy sa skutočne vyvíjali v izolovanom prostredí pod ľadom.
Na väčšine miest na Zemi sa potravinové reťazce začínajú fotosyntézou. Pod antarktickým ľadom však takýto zdroj prakticky neexistuje. Niektoré mikroorganizmy preto získavajú energiu z chemických látok, napríklad z vodíka uvoľňovaného pri drvení hornín, ale aj z metánu, železa či síry. Tento spôsob sa označuje ako chemolitotrofia.
Jedinečné mikroorganizmy a cudzie svety
Projekt SALSA prenikol v roku 2019 približne kilometer pod ľad do jazera Mercer. Prvé výsledky naznačujú, že niektoré mikroorganizmy môžu patriť k líniám, ktoré sa na inom mieste na Zemi nenašli. Pri jazere Mercer odhadli pomocou rádiokarbónového datovania, že tamojšie prostredie bolo od oceánu oddelené približne 6 000 až 7 000 rokov. Pri jazere Vostok môže byť izolácia omnoho staršia.
Výskum podľadovcových jazier môže napovedať, kde hľadať život mimo našej planéty. Antarktické jazerá sú v niektorých ohľadoch podobné oceánom, o ktorých vedci predpokladajú, že sa nachádzajú pod ľadovým povrchom mesiacov Jupitera či Saturnu. Ak dokážu mikroorganizmy prežiť tisíce rokov v úplnej tme, chlade a pod ľadom, mení to predstavu o tom, aké podmienky sú potrebné na udržanie života.
Výskumníci zatiaľ preskúmali iba nepatrnú časť toho, čo sa nachádza pod Antarktídou. Návrat do Antarktídy nebude jednoduchý, expedície si vyžadujú roky príprav a výskum prebieha v podmienkach, kde teploty na povrchu klesajú pod mínus 50 stupňov Celzia. Výpravy k antarktickým jazerám plánujú Čína a Južná Kórea.
