Inšpekcia zhodnotila prvé výsledky školskej reformy
Školská reforma má ambíciu zmeniť spôsob, akým sa deti učia – namiesto memorovania ich viesť k samostatnému premýšľaniu. Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) sa pozrela na školy, ktoré nové kurikulum zaviedli medzi prvými, a sledovala vyučovanie v treťom ročníku.
Deti objavujú, učitelia nestíhajú
Inšpekcia vykonala u tretiakov 265 hospitácií. Deti na sledovaných hodinách častejšie pracovali v skupinách, skúmali, hľadali vlastné riešenia a učili sa prostredníctvom projektov či zážitkových aktivít. Podľa inšpekcie väčšina žiakov dokázala spolupracovať, prekonávať prekážky a vnímať chybu ako príležitosť na zlepšenie.
Nie všetko, čo si reforma kladie za cieľ, sa však darí rozvíjať rovnako. Inšpektori upozornili, že kritické myslenie a tvorivosť dostávali na hodinách menší priestor. Rezervy videli aj v prispôsobovaní úloh rozdielnym schopnostiam a potrebám detí.
Testy odhalili problémy
Pozornosť si zaslúžia aj výsledky kriteriálneho testovania tretiakov, ktoré malo preveriť úroveň matematickej, čitateľskej a jazykovej gramotnosti po ukončení prvého cyklu. Testovanie sa uskutočnilo v minulom školskom roku na 12 vybraných základných školách. Zúčastnili sa ho tretiaci zo všetkých krajov Slovenska okrem Bratislavského a Nitrianskeho kraja.
V sledovaných školách evidovali spolu 315 tretiakov. Medzi nimi bolo 61 žiakov z marginalizovaných rómskych komunít a 53 zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Práve pri časti žiakov z týchto skupín inšpekcia upozornila na medzery. Na jednej zo škôl na východnom Slovensku mali žiaci výrazné ťažkosti s čítaním a písaním. „Žiaci neboli schopní samostatne prečítať zadania ani pracovať s textom,“ uvádza inšpekcia v správe.
Inšpektori na ďalšej škole pozorovali, že niektorým žiakom sťažovalo orientáciu v testových textoch aj čiernobiele grafické spracovanie testu. Vyskytli sa aj problémy so správnym zapisovaním odpovedí do určených hárkov. Inšpekcia preto odporučila prehodnotiť podobu testových materiálov tak, aby boli čitateľnejšie a prehľadnejšie.
Na druhej strane, väčšina detí pristupovala k testovaniu zodpovedne, pracovala samostatne a zostávajúci čas využívala na kontrolu odpovedí. Na jednej zo škôl všetci tretiaci ukončili matematický test pred stanoveným časom.
Učitelia nie sú spokojní
Zavádzať nový spôsob vyučovania nie je iba otázkou zmeny učebných osnov. Školy musia upravovať prípravu na hodiny a prispôsobovať organizáciu vyučovania. Na nedostatok času na prípravu a zavádzanie zmien upozornila v otvorených odpovediach skoro polovica opýtaných riaditeľov.
Ministerstvo školstva zdôraznilo, že reforma sa zavádza postupne už tri roky. Viac ako 21-tisíc učiteľov absolvovalo programy inovačného vzdelávania. „Hovoriť pri takomto rozsahu podpory o zanedbanej príprave učiteľov jednoducho nezodpovedá faktom,“ uviedol rezort.
Takmer tretina riaditeľov spomenula aj nedostatočnú motiváciu alebo negatívny postoj časti pedagogických zamestnancov. Upozorňovali tiež na riziko zvýšenej pracovnej záťaže a vyhorenia učiteľov. Viac ako 30 percent riaditeľov poukázalo na nedostatočné priestorové vybavenie.
Inšpekcia konštatuje, že školy napredovali rozdielnym tempom. Niektoré ranné kruhy či bádateľské vyučovanie využívali aj pred zavedením reformy, pre iné ide o väčšiu zmenu. Podľa inšpekcie treba hodnotiť pokrok každej školy s ohľadom na jej východiskovú situáciu.
Ministerstvo avizuje, že prínosy reformy bude sledovať postupne. Komplexnejší obraz podľa rezortu prinesie až obdobie, keď žiaci absolvujú celé deväťročné základné vzdelávanie podľa nového kurikula. Rezort chce sledovať aj výsledky Slovenska v medzinárodnom testovaní PISA.
