Vysoký krvný tlak nemusí bolieť, no bez liečby poškodzuje cievy aj srdce
Arteriálna hypertenzia často prebieha bez výrazných príznakov. Človek sa môže cítiť úplne zdravo, športovať, pracovať a viesť aktívny život, a napriek tomu mať dlhodobo zvýšený krvný tlak. Mnohí ľudia o ňom ani netušia. Pravidelné meranie tlaku pritom patrí medzi najjednoduchšie spôsoby, ako odhaliť jeden z najvýznamnejších rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení.
O tom, prečo vysoký tlak netreba podceňovať, ako si ho správne merať a čo môžeme urobiť pre jeho prevenciu, hovorí primár oddelenia vnútorného lekárstva levickej nemocnice AGEL Maksym Saienko, MPH.
Krvný tlak nie je len číslo na tlakomeri
Krvný tlak je výsledkom zložitej spolupráce srdca, ciev, obličiek, nervového systému a hormonálnych mechanizmov. Jeho výšku ovplyvňuje genetická predispozícia, vek, telesná hmotnosť, množstvo soli v strave, fyzická aktivita, stres, kvalita spánku, fajčenie, konzumácia alkoholu či metabolické ochorenia.
„Hypertenzia je preto typickým multifaktoriálnym ochorením. Vo väčšine prípadov nie je možné určiť jednu jedinú príčinu jej vzniku. Ide skôr o výsledok dlhodobého pôsobenia viacerých nepriaznivých faktorov,“ upozorňuje primár.
Opakovane zvýšené hodnoty mechanicky zaťažujú cievne steny a postupne prispievajú k ich poškodeniu. Hypertenzia tak podporuje procesy vedúce k ateroskleróze a poškodeniu cieľových orgánov, predovšetkým srdca, mozgu, obličiek, očí a ciev.
Príznaky sa nemusia objaviť vôbec
Zákernosť vysokého krvného tlaku spočíva v tom, že ho človek nemusí vôbec cítiť. Častou predstavou je, že pri vysokom tlaku musí bolieť hlava, točiť sa hlava alebo sa objavovať búšenie srdca. Nie je to však spoľahlivé pravidlo.
„Mnohí ľudia s hypertenziou nemajú žiadne subjektívne príznaky. Na zvýšený krvný tlak sa často príde náhodne, napríklad pri preventívnej prehliadke, predoperačnom vyšetrení alebo pri návšteve lekára z úplne iného dôvodu,“ upozorňuje lekár.
Ako si správne zmerať krvný tlak doma
Na domáce meranie je vhodné používať validovaný automatický alebo poloautomatický tlakomer s manžetou na rameno. Manžeta by mala zodpovedať obvodu ramena. Výsledok môže ovplyvniť poloha tela, rozprávanie počas merania, nedostatočný odpočinok pred meraním alebo nevhodný prístroj.
Pred meraním by mal človek aspoň päť minút pokojne sedieť. Bezprostredne pred meraním by nemal cvičiť, fajčiť ani konzumovať kofeín. Počas merania je potrebné sedieť s opretým chrbtom, chodidlá mať položené na podlahe a ruku s manžetou pohodlne podopretú približne vo výške srdca. Dôležité je nerozprávať a nehýbať sa.
„Samotné meranie by nemalo byť založené na jednom náhodnom čísle. Odporúča sa vykonať dve merania po sebe s odstupom približne jednej až dvoch minút a namerané hodnoty si zaznamenať. Pri domácom monitorovaní sa odporúča merať tlak ráno a večer počas niekoľkých po sebe nasledujúcich dní, ideálne približne sedem dní,“ zdôrazňuje primár.
Jedno zvýšené meranie ešte neznamená diagnózu
Krvný tlak prirodzene kolíše a počas dňa ho ovplyvňuje fyzická aktivita, stres, emócie, bolesť, spánok či ďalšie okolnosti. „Preto by sme nemali človeka označiť za hypertonika na základe jedného náhodne zvýšeného výsledku,“ vysvetľuje primár.
Ak sa však zvýšené hodnoty opakujú, je vhodné obrátiť sa na všeobecného lekára alebo internistu. Diagnóza sa stanovuje na základe opakovaných meraní a v prípade potreby aj monitorovania krvného tlaku mimo ambulancie – v domácom prostredí alebo pomocou 24-hodinového monitorovania. Dôvodom je aj takzvaný efekt bieleho plášťa, pri ktorom môže byť krvný tlak v ambulancii vyšší ako v bežnom prostredí.
Prevencia musí byť komplexná
Keďže výšku krvného tlaku ovplyvňuje viacero faktorov, aj preventívne opatrenia by mali byť komplexné. Význam má pravidelný pohyb, udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti, pestrá a vyvážená strava, obmedzenie nadmerného príjmu soli, nefajčenie, rozumná konzumácia alkoholu a dostatok kvalitného spánku.
Nie všetky rizikové faktory však dokážeme ovplyvniť. S pribúdajúcim vekom sa menia vlastnosti ciev a riziko hypertenzie rastie. Významnú úlohu zohráva aj genetická predispozícia. Vysoký krvný tlak preto nemožno vnímať iba ako dôsledok nesprávneho životného štýlu.
„Ako lekár sa pri práci často stretávam s pacientmi, ktorí hovoria: Keby som mal vysoký tlak, určite by som to cítil. Žiaľ, často to tak nie je,“ hovorí Maksym Saienko. Dlhodobo zvýšený krvný tlak môže bez výrazných varovných signálov poškodzovať cievy a zvyšovať riziko infarktu, cievnej mozgovej príhody, srdcového zlyhávania či poškodenia obličiek.
