V Cambridge skúmala úplné začiatky ľudského života. Cesta za vedeckým ocenením sa jej stala osudnou
Štyridsaťjedenročná španielska vedkyňa Marta Shahbaziová, ktorá pôsobila na univerzite v britskom Cambridge, cestovala na juh Španielska prevziať ocenenie za výskum najskorších štádií ľudského života. Jej život vyhasol pri zrážke dvoch vysokorýchlostných vlakov neďaleko obce Urda.
Shahbaziová sa v stredu 28. októbra viezla vysokorýchlostným vlakom španielskej spoločnosti Renfe. Cieľom jej cesty bol vedecký kongres v letovisku El Rompido v Andalúzii. Tam si mala prevziať Cenu Josého Luisa Gómeza-Skarmetu za vedeckú excelentnosť, ktorú jej v septembri udelila Španielska spoločnosť pre vývinovú biológiu. Ocenenie získala za príspevky k pochopeniu toho, ako sa v prvých dňoch vyvíja ľudské embryo a ako sa jednotlivé bunky postupne menia na základ budúceho ľudského tela.
Vlak, ktorým cestovala, sa v stredu ráno zrazil so stojacou súpravou súkromného dopravcu Iryo pri obci Urda v provincii Toledo. Náraz si vyžiadal najmenej 69 obetí a desiatky zranených. Patrí medzi najtragickejšie železničné nehody v novodobých dejinách Španielska.
Marta sedela podľa španielskych médií v ôsmom vagóne vlaku Renfe. Po nehode sa jej rodine nepodarilo zistiť, čo sa s ňou stalo. Jej brat Carlos Shahbazi, ktorý je tiež vedcom, pre denník El País uviedol, že rodičia nahlásili Martino zmiznutie a poskytli aj vzorky DNA, aby úrady mohli overiť totožnosť obetí. Rodina sa pred osudnou cestou stretla v Madride a podľa bratových slov spolu ešte večerali. Príbuzní pátrali po nemocniciach a čakali na informácie od úradov. Definitívnu správu dostali až v sobotu večer, keď španielske úrady potvrdili, že Marta patrí medzi mŕtvych. Jej úmrtie rodina oznámila v nedeľu 1. novembra.
Vedkyňa žila v Cambridge s manželom Mircom Petruzzellim a dvoma malými deťmi vo veku sedem a tri roky. Podľa jej brata mali deti po skončení vedeckého programu vycestovať na španielske pobrežie, kde sa mali s matkou znovu stretnúť. Namiesto plánovaného rodinného stretnutia však zostali v Madride s otcom a ďalšími príbuznými. Carlos Shahbazi pre britský denník The Sunday Times priznal, že rodina sa ešte len pokúša deťom vysvetliť, čo sa stalo. O svojej sestre hovoril ako o radostnom a láskavom človeku, ktorý sa naplno venoval vedeckej práci aj rodine.
Marta Shahbaziová sa narodila v španielskom Leóne. Po štúdiu biológie v Madride získala doktorát v Španielskom národnom centre pre výskum rakoviny. V roku 2014 odišla na univerzitu v Cambridge. Od roku 2020 viedla vlastnú výskumnú skupinu v Laboratóriu molekulárnej biológie britskej Rady pre lekársky výskum (MRC). Zaoberala sa jednou z najťažšie prístupných etáp ľudského života – obdobím, keď sa embryo začína uhniezďovať v maternici. Shahbaziová pomáhala vyvíjať laboratórne postupy, ktoré umožňujú sledovať vývoj embryí aj v tejto fáze. Jej tím skúmal, ako sa embryonálne bunky organizujú, čo rozhoduje o ich budúcej úlohe a ako môžu chyby v počte chromozómov narušiť vývoj. Výskum môže pomôcť lepšie pochopiť príčiny skorých tehotenských strát a niektoré problémy súvisiace s asistovanou reprodukciou.
Len niekoľko dní pred smrťou získala Shahbaziová aj cenu Emerging Talent Award 2026, ktorú udeľuje Spoločnosť španielskych výskumníkov v Spojenom kráľovstve v spolupráci s nadáciou Banco Santander. Pri oznámení výsledkov 20. októbra hovorila o tom, aký dôležitý je pre ňu záujem vedeckej komunity v rodnej krajine. Po 12 rokoch vedeckej kariéry mimo Španielska ju podľa vlastných slov tešilo, že jej prácu oceňujú aj doma. Ocenenie vnímala aj ako uznanie úsilia celého svojho tímu. Osem dní po zverejnení tohto vyjadrenia sa jej život skončil pri železničnom nešťastí.
Marta nebola jedinou účastníčkou vedeckého kongresu, ktorá pri nehode zomrela. V rovnakom vagóne cestovala aj 31-ročná Tamara González Costaová z mesta Bembibre. Aj ona smerovala na stretnutie Španielskej spoločnosti pre vývinovú biológiu. Jej smrť potvrdili španielske výskumné inštitúcie a príbuzní.
Laboratórium molekulárnej biológie v Cambridge označilo Shahbaziovú za inšpiratívnu, talentovanú a zanietenú vedkyňu. Jej smrť podľa pracoviska predstavuje hlboký otras a obrovskú stratu. Spolupracovníčka Roser Vento-Tormová z britského Wellcome Sanger Institute si na ňu zaspomínala ako na blízku priateľku, výbornú vedkyňu a oddanú matku. Pripomenula, že spolu pripravovali vedecké projekty a niektoré výsledky ich spoločnej práce ešte len vyjdú.
