Desať európskych krajín vytvorí námornú alianciu na zadržiavanie Ruska
Veľká Británia a deväť ďalších európskych štátov posilnia spoluprácu svojich námorných síl s cieľom čeliť ruskej vojenskej hrozbe v Severnom Atlantiku, Arktíde a Baltskom mori. Predstavitelia desiatich členských krajín Spojených expedičných síl (Joint Expeditionary Force, JEF) podpíšu 10. novembra dohodu o partnerstve svojich námorných síl.
Informoval o tom britský náčelník generálneho štábu Richard Knighton v rozhovore pre denník Financial Times. Podpis dohody sa uskutoční na palube lietadlovej lode Kráľovského námorníctva HMS Prince of Wales pred začiatkom konferencie Atlantic Future Forum.
Do zoskupenia JEF, ktoré vedie Veľká Británia, patria okrem nej Dánsko, Estónsko, Fínsko, Island, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Nórsko a Švédsko. Cieľom novej dohody je posilniť spoločnú schopnosť týchto štátov odrádzať Rusko od vojenskej agresie a účinnejšie chrániť strategické námorné priestory severnej Európy.
Podľa Knightona predstavuje dohoda významný posun v doterajšej spolupráci, ktorá sa opierala predovšetkým o memorandá o porozumení, výmenu informácií a vzájomné konzultácie. Krajiny chcú prejsť ku konkrétnym krokom a praktickej súčinnosti námorných, vzdušných a pozemných síl. Jednou z hlavných priorít bude sledovanie a zadržiavanie ruských ponoriek, aby v prípade vojenského konfliktu nemohli ohrozovať námornú dopravu ani útočiť na obchodné a strategické plavidlá.
Význam tejto spolupráce presahuje hranice Európy. Severný Atlantik a Arktída majú čoraz väčšiu strategickú hodnotu nielen pre európske štáty, ale aj pre Spojené štáty. V regióne sa nachádzajú dôležité podmorské komunikačné káble, ktorých poškodenie by mohlo narušiť dátové spojenie medzi Európou a Severnou Amerikou. Bezpečnostný význam oblasti zároveň rastie v súvislosti s postupným topením ľadu a otváraním nových námorných trás.
Knighton v rozhovore zdôraznil, že Veľká Británia musí v reakcii na ruskú hrozbu „dohnať našich európskych spojencov“, najmä krajiny geograficky bližšie k Rusku, ktoré intenzívnejšie pociťujú dôsledky vojny na Ukrajine. Súčasné bezpečnostné prostredie označil za najnebezpečnejšie, aké si zo svojej profesionálnej skúsenosti pamätá. Podľa neho sa ochota Moskvy riskovať eskaláciu očividne zvýšila.
Britský vojenský predstaviteľ zároveň upozornil, že ruské aktivity nemožno označovať iba za hybridné hrozby. Poukázal na cielené vraždy, sabotáže a kybernetické útoky, za ktorými podľa jeho slov stoja ruské štátne štruktúry a pre ktoré existujú dôkazy v európskych krajinách vrátane Spojeného kráľovstva. Už v októbri vyzval príslušníkov britských ozbrojených síl, aby sa pripravili na možnosť vojenského konfliktu, pričom avizoval, že politickí predstavitelia budú čoskoro otvorene hovoriť s verejnosťou o potrebe pripravenosti na prípadnú vojnu s Moskvou. „Čím budeme silnejší, tým väčšiu šancu máme odradiť Rusko od pokusov otestovať našu odolnosť,“ zdôraznil.
Posilňovanie obranného partnerstva JEF súvisí aj s dlhodobejším vývojom transatlantických vzťahov. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa vyzýva európskych spojencov, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť. Podľa Knightona však presúvanie strategickej pozornosti Washingtonu z Európy do indo-pacifického regiónu nie je novým trendom. Začalo sa už pred viac ako 15 rokmi a pokračuje bez ohľadu na aktuálne politické zmeny v USA.
Británia už v septembri ponúkla krajinám JEF aj možnosť využívať jej jadrové odstrašenie ako dodatočný bezpečnostný mechanizmus fungujúci mimo rámca NATO. Kľúčovú úlohu by v tomto systéme zohrávali britské jadrové ponorky. Zámerom Londýna je vytvoriť širší systém kolektívneho odstrašenia, ktorý by dopĺňal existujúce aliančné záväzky.
Plány na užšiu vojenskú integráciu v rámci JEF sa objavili už na jar, keď prvý námorný lord britského Kráľovského námorníctva Gwyn Jenkins hovoril o vytvorení nadnárodných námorných síl. Tie by mohli spoločne využívať vojnové lode, výzbroj, muníciu, personál, digitálne systémy aj logistickú infraštruktúru. Velenie spoločných námorných operácií by sa podľa predložených zámerov sústredilo v britskom Northwoode.
Moskva pritom opakovane deklaruje, že Arktídu považuje za oblasť zásadného strategického významu pre svoju ekonomiku, suverenitu a národnú bezpečnosť. Ruské ministerstvo zahraničných vecí zároveň varovalo, že na posilňovanie prítomnosti NATO v regióne bude reagovať a v prípade potreby je pripravené použiť aj silové prostriedky. Vznik užšieho námorného partnerstva desiatich európskych krajín tak predstavuje ďalší krok v rastúcom strategickom súperení o bezpečnosť Severného Atlantiku, Baltského mora a Arktídy.
