Keď El Niño pustošil staroveké Peru, ľudia mu ponúkali ľudské obete. Nový výskum odhalil zvláštny paradox
Keď staroveké Peru zasiahli ničivé záplavy a klimatické katastrofy, niektoré civilizácie sa obrátili k drastickým náboženským rituálom. Archeologické nálezy odhalili hromadné ľudské obete, ktoré mali upokojiť prírodné sily. Niektoré z týchto rituálov sa odohrávali v období ničivých klimatických udalostí, ktoré súviseli s javom El Niño.
História peruánskeho údolia Lambayeque, ktoré leží medzi Andami a Tichým oceánom, obsahuje množstvo dôkazov o krvavých náboženských praktikách, ale aj prekvapivo nízku mieru medziľudského násilia. Archeológovia už v minulosti zistili, že niektoré hromadné obetné rituály sa časovo zhodovali s udalosťami spojenými s klimatickým javom El Niño, ktorý v regióne spôsoboval záplavy a ďalšie ekologické problémy.
Vedci preto predpokladali, že extrémne výkyvy počasia, záplavy a nedostatok prírodných zdrojov mohli viesť nielen k rituálnemu zabíjaniu, ale aj k častejším konfliktom medzi samotnými obyvateľmi. Nová štúdia, o ktorej informoval vedecký portál ScienceAlert, však tento predpoklad spochybňuje.
Kosti odhalili tajomstvo civilizácie
Bioarcheológovia Thomas Snyder z Newyorskej univerzity a Haagen Klaus z Univerzity Georgea Masona analyzovali kostrové pozostatky 1 633 ľudí z 30 archeologických lokalít v údolí Lambayeque. Pozostatky zachytávajú približne 3 000 rokov miestnej histórie, od predkolumbovskej kultúry Cupisnique, ktorá sa objavila približne v roku 1500 pred naším letopočtom, až po neskoršie obdobie koloniálnej éry.
Ich pôvodná hypotéza vychádzala z predpokladu, že záplavy a sucho spôsobené klimatickými výkyvmi mohli zvyšovať tlak na miestne obyvateľstvo. Ľudia mohli byť nútení intenzívnejšie pracovať, častejšie sa zraňovať a v dôsledku nedostatku potravy aj bojovať o dostupné zdroje.
„Ak tieto veľké rituálne obete naznačovali nejakú hlbšiu krízu, predpokladali sme, že tieto udalosti sa mohli prenášať aj do každodenného života ľudí,“ uviedol Snyder z Newyorskej univerzity.
Zistenia však pôvodnú hypotézu nepotvrdili. Len 25 skúmaných jednotlivcov malo na lebkách poranenia spájané s medziľudským násilím. U ďalších 77 vedci identifikovali poškodenia kostí, ktoré pripisovali nehodám. Výskumníci zároveň nezistili štatisticky významný vzťah medzi klimatickými podmienkami a počtom násilných či náhodných poranení.
V porovnaní s inými oblasťami Ánd, kde archeológovia nachádzajú oveľa viac stôp po násilných konfliktoch, tak údolie Lambayeque predstavuje pozoruhodnú výnimku.
Ľudské životy ako obeta bohom
Nízka miera každodenného násilia však neznamená, že obyvatelia údolia nepoznali kruté praktiky. V civilizáciách Moche a Sicán mali ľudské obete osobitné náboženské a politické postavenie. Ich vládcovia podľa výskumníkov odvodzovali časť svojej autority od údajnej schopnosti komunikovať s prírodnými silami.
„Zdá sa, že vládcovia kultúr Moche a Sicán si udržiavali moc čiastočne vďaka tvrdeniam, že sú prostredníkmi medzi ľuďmi a prírodným svetom,“ vysvetlil Klaus z Univerzity Georgea Masona.
Keď prírodné katastrofy ohrozovali stabilitu spoločnosti, hromadné obete mohli predstavovať pokus o obnovenie rovnováhy medzi ľuďmi a nadprirodzenými silami.
„Rozsiahle ľudské obete krátko pred kolapsom politických systémov Moche a Sicán vyzerajú ako pokusy obnoviť rovnováhu prírodných síl tým, že nadprirodzeným silám obetovali svoje najcennejšie životy. Práve tu nachádzame najrozsiahlejšie dôkazy násilia v Lambayeque,“ uviedol Klaus.
Práve tieto organizované rituály tak predstavujú výrazný kontrast k nízkemu výskytu poranení, ktoré by svedčili o násilí v každodennom živote.
Poučenie aj pre súčasnosť
Autori štúdie sa domnievajú, že dôležitú úlohu mohla zohrávať geografická poloha údolia. Blízkosť oceánu mohla miestnym komunitám poskytovať alternatívne zdroje potravy a lepší prístup k obchodným kontaktom. Tieto možnosti mohli znižovať tlak na obyvateľov a obmedzovať konflikty vyvolané nedostatkom zdrojov.
Výskum preto prináša aj širší pohľad na vzťah medzi klimatickými zmenami a ľudským správaním. „To skutočne zdôrazňuje, že rozsiahle násilie nie je vopred danou reakciou na klimatické zmeny,“ povedal Snyder.
Podľa neho sa obyvatelia údolia dokázali počas tisícročí prispôsobovať extrémnym klimatickým výkyvom bez toho, aby sa rozsiahle násilie stalo bežnou súčasťou ich spoločnosti. Zároveň upozornil, že historické skúsenosti môžu byť poučením aj pre súčasnosť.
„V Lambayeque existuje 6 000 rokov tvorivého prispôsobovania sa javu El Niño a dlhodobým klimatickým zmenám, pričom rozsiahle násilie nebolo jednou z týchto reakcií. Ako spoločnosť máme možnosť, ale aj povinnosť rozhodnúť sa, ako zareagujeme na našu vlastnú klimatickú krízu,“ dodal.
Štúdiu vedci publikovali v odbornom časopise Frontiers in Environmental Archaeology.
