USA sa Kyjeva prvýkrát opýtali, či by sa vzdal Donbasu za členstvo v NATO, tvrdí Zelenskyj
Spojené štáty sa tento týždeň pri rozhovoroch o ukončení vojny opýtali Kyjeva, či by Ukrajina opustila Donbas výmenou za členstvo v NATO. Podľa agentúry Ukrinform to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý zdôraznil, že takáto otázka zaznela prvýkrát.
Kyjev podľa prezidenta s partnermi rokuje o komplexnom bezpečnostnom balíku. Mal by obsahovať konkrétne záruky od NATO a Európskej únie, silnú armádu s primeraným počtom vojakov, dodávky zbraní a finančnú podporu na stanovený čas. Jeho súčasťou by bol aj plán obnovy krajiny s jasne určenými zdrojmi peňazí.
Ak to Američania spolu s ďalšími členmi aliancie potvrdia, Zelenskyj sa chce opýtať Ukrajincov, či takúto dohodu prijmú. Priznal však, že konkrétne návrhy Ukrajina zatiaľ nemá a všetko je stále predmetom rokovaní.
Odovzdanie Donbasu, vrátane časti, ktorú Rusko nekontroluje, patrí medzi hlavné požiadavky Moskvy. Zelenskyj zároveň zopakoval, že okupované územia Ukrajina oficiálne neuzná za ruské.
Moskva svoje požiadavky nemení
Že Rusko svoje požiadavky nemení, naznačuje dokument, ktorý ruská delegácia predstavila v Abú Zabí. Denník The New York Times k nemu získal kópiu od osoby oboznámenej s rokovaním a jeho pravosť mu potvrdila ďalšia osoba.
Moskva v ňom okrem iného žiada, aby NATO stiahlo vojská a základne k hraniciam z roku 1997. Ide o stav pred rozšírením aliancie na východ, ktoré sa začalo v roku 1999 vstupom Česka, Poľska a Maďarska. Podľa denníka tak Rusko v ničom neustúpilo od požiadaviek, s ktorými prišlo bezprostredne pred začiatkom rozsiahlej invázie na Ukrajinu.
Dokument opakuje ruské požiadavky z decembra 2021. Patrí k nim zastavenie rozširovania NATO a zákaz jeho vojenskej činnosti na Ukrajine aj v ďalších regiónoch, najmä vo východnej Európe, na južnom Kaukaze a v Strednej Ázii. Moskva navyše chce, aby sa Francúzsko a Británia vzdali možnosti použiť jadrové zbrane na obranu ostatných európskych krajín. Ruskí predstavitelia v Abú Zabí podľa NYT dali jasne najavo, že za vzor povojnovej Európy považujú studenú vojnu a Varšavskú zmluvu.
Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner podľa zdroja denníka Rusom povedali, že sa od konca roka 2021 veľa zmenilo, a vyzvali ich, aby hľadeli do budúcnosti. Putin im však pri stretnutí v Moskve, kam po rokovaní v Abú Zabí odcestovali, oznámil, že požiadavka na stiahnutie vojsk NATO z roku 2021 stále zodpovedá predstave Kremľa o pilieroch európskej bezpečnosti.
Zelenskyj varuje pred ďalšími vojnami
Ukrajinský prezident sa k bezpečnosti Európy vyjadril aj v piatok pred novinármi, jeho slová však smeli vyjsť až v sobotu, píše agentúra AFP. Jedinú skutočnú bezpečnosť pre kontinent podľa neho predstavujú EÚ a NATO. Snahu Kremľa meniť bezpečnostnú architektúru Európy označil za nebezpečnú, pretože práve takéto kroky podľa neho vedú k vojnám alebo eskaláciám.
Týždeň plný rokovaní
Tento týždeň priniesol sériu stretnutí. V Abú Zabí rokovali zástupcovia USA, Ukrajiny a Ruska. Európania boli prítomní, no rozprávali sa len s ukrajinskou a americkou delegáciou na okraji hlavných rozhovorov. Witkoff a Kushner potom odleteli za Putinom do Moskvy a následne sa v Dubline stretli so Zelenským.
Ten po rokovaní uviedol, že najdôležitejšie výsledky z Abú Zabí sú dohoda o rozsiahlej výmene vojnových zajatcov, zhoda na pokračovaní rozhovorov a zapojenie európskych zástupcov. Člen ukrajinskej delegácie Davyd Arachamija hovoril podľa Českých novín, ktoré citujú server RBK-Ukrajina, o dobrom impulze na nájdenie riešenia do konca roka.
Rusko začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu vo februári 2022 a rozpútalo najväčší ozbrojený konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. Ukrajina sa odvtedy bráni s pomocou západných krajín. Moskva trvá na tom, že pred ukončením bojov treba vyriešiť takzvané hlbšie príčiny vojny. Medzi ne zaraďuje zámer Kyjeva vstúpiť do NATO aj zvrhnutie prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2014.
