Najsmutnejšia súťaž na svete: Varenie v novom svetle
V súčasnej dobe, kedy sa varenie stalo takmer cirkusovým umením, nemecká spisovateľka Alina Bronsky vo svojej knihe „Barbara neumiera” predostiera hlbokú úvahu o starnutí, osamelosti a o tom, čo pre nás varenie vlastne znamená. Príbeh je zasadený do prostredia malého mesta, kde hlavná postava, pán Walter Schmidt, prechádza zmenou vo svojom pohľade na túto činnosť, ktorú mnohí považujú za exkluzívnu záležitosť žien.
Nečakané okolnosti pán Schmidtovi vynutia, aby sa naučil variť, čo spočiatku berie ako záťaž. Postupom času však objaví krásu tohto remesla. Aj keď by sa nikdy nepriznal, že ho varenie baví, čitateľ v tom nachádza vrstvy jeho prehlbujúcej sa lásky k jedlu a radosti z varenia, ktoré sú vyjadrené prostredníctvom jeho obsahu ako hosťujúceho autora.
Na strane 196 sa pán Schmidt zamýšľa nad jedným paradoxom varenia. Píše, že varenie je najnezmyselnejšia činnosť na svete, pretože aj keď sa človek snaží, nakoniec všetko zmizne, skazí sa alebo je vyhodené. Tento pohľad je zaujímavý nielen kvôli svojmu cynizmu, ale aj preto, že vystihuje frustráciu mnohých ľudí, ktorí sa nachádzajú v súčasnej kulinárskej kultúre.
Varenie má však svoj zmysel, pretože núti človeka zastaviť sa, zamyslieť nad svojím jedlom a svojou stravou. Napriek tomu, že sa dnes varenie prezentuje ako súťažná zábava, je dôležité nezabúdať na jeho hlavný účel – zasýtiť nás. Stále viac relácií v televízii sa zaoberá varenským umením, no v skutočnosti sa často stáva pre divákov nezrozumiteľným a chaotickým predstavením, ktorého cieľom je priniesť zábavu, nie naučiť divákov variť.
V kultúrach, kde sa varenie nerobí s láskou a bez dostatočného času, je prekvapením, že kuchárske relácie sídlia tam, kde tradične slabne gastronomická kultúra. Mnohé z týchto relácií sa stávajú len zábavným programom, ktorý pripomína súťaže vo výkonoch sportovcov, namiesto toho, aby vyzdvihli radosť a kreatívnosť, ktorá by sa mala uplatniť pri varení.
Mediálny hluk okolo varenia, ktorý sa nám tak veľmi prišiel do popredia, zosúva túto základnú ľudskú činnosť na úroveň hlučnej zábavy. Prevzali sme presvedčenie, že varenie by malo byť predvádzané a súťažené, a to skôr ako by malo byť chápané ako nevyhnutná súčasť našej existencie – činnosť, ktorá nám pomáha prežiť a zabezpečiť si zdravý jedálniček bez nutnosti výnimočných receptov a kombinácií. Naše stravovanie by malo byť jednoduché a zrozumiteľné, nie zbytočne komplikované pre súťaže a pohľady kamier.
