Múzeá v Európe čelia odvážnejším krádežiam
Krádež štyroch obrazov Pierra-Augusta Renoira vo francúzskom múzeu v Cagnes-sur-Mer je ďalším prípadom meniaceho sa spôsobu útokov na európske múzeá. Páchatelia stavajú na rýchlosti, násilnom vniknutí a predmetoch, ktoré možno ľahko odniesť či speňažiť. Europol upozornil, že krádeže sú odvážnejšie a agresívnejšie.
Lúpež trvala približne päť minút. Zlodeji prenikli do múzea venovaného Pierrovi-Augustovi Renoirovi, odkiaľ odniesli štyri obrazy v hodnote miliónov eur. Dve diela pri úteku upustili v záhrade a našli sa.
Prípad zapadá do série krádeží európskych múzeí. V októbri sa páchatelia dostali do parížskeho Louvru, odkiaľ zmizli šperky za približne 88 miliónov eur. Ani po takmer roku sa ich nepodarilo vypátrať.
Detektív na odcudzené umenie Arthur Brand pred krádežou Renoirových diel varoval, že po útoku na Louvre môžu nasledovať ďalšie prípady.
„Budeme svedkami ďalších podobných prípadov,“ povedal Brand. Úspech jednej veľkej lúpeže podľa neho povzbudzuje ďalších páchateľov.
Rýchlo dnu, rýchlo von
Europol uviedol, že počet nahlásených krádeží v múzeách začal v Európe stúpať približne pred dvoma rokmi. Menia sa ciele aj metódy.
Asociácia pre výskum zločinov proti umeniu upozorňuje na opakujúci sa vzorec. Páchatelia si vyberajú menšie, ľahko prenosné predmety a útoky plánujú na niekoľko minút. Rýchlosť hrá významnú úlohu – kým dorazí polícia, môžu byť preč.
Pri vlámaniach čoraz častejšie vymieňajú tiché techniky za brutálnu silu – kladivá, sekery, páčidlá či výbušniny. V Louvri sa dostali k budove mechanickým výťahom, elektrickým náradím prerazili okno a násilím sa dostali k vitrínam. V Cagnes-sur-Mer elektrickým nožom prerezali plot a konštrukcie držiace obrazy.
Múzeá sú zraniteľnejšie než banky
Podľa Branda sú múzeá atraktívne, pretože sú v porovnaní s bankami či klenotníctvami jednoduchším cieľom. Sídlia v historických budovách, ktoré je náročné zabezpečiť, a musia zostať otvorené verejnosti.
Problémom sú aj peniaze. Riaditelia múzeí nemajú na bezpečnosť dostatočné rozpočty alebo uprednostnia investície do výstav či zbierok.
Francúzske múzeum Maison des Lumières v meste Langres sídli v dvoch budovách z 18. storočia. Starosta Théo Caviezel upozornil, že moderné opatrenia treba skĺbiť s ochranou historických stavieb a pravidlami o kultúrnom dedičstve.
Múzeá sú navyše verejnými priestormi. Páchatelia ich môžu najskôr navštíviť ako turisti, obhliadnuť si priestory a neskôr sa vrátiť.
Obrazy sa predávajú ťažšie
Menia sa aj ciele zlodejov. Obrazy zostávajú terčom, no je čoraz ťažšie ich speňažiť. Približne pred desiatimi rokmi sa páchatelia začali orientovať na predmety, ktoré sa dajú jednoduchšie predať alebo rozobrať.
Europol upozorňuje na drahé kovy, drahokamy, šperky či kultúrne artefakty vrátane čínskeho porcelánu. Drahé kovy sa dajú ľahko roztaviť, čím nezanechajú stopy a uľahčujú nelegálny predaj. Drahokamy možno zo šperkov vybrať a predať samostatne.
Vypátranie páchateľov môže byť jednoduchšie než návrat koristi. Brand tvrdí, že polícia má po krádeži často iba niekoľko dní na zadržanie zlodejov. Ani zatknutie neznamená, že sa ukradnuté predmety nájdu.
Pri obrazoch Renoira je situácia priaznivejšia. Brand predpokladá, že zvyšné diela by sa mohli nájsť, pretože ich bude veľmi ťažké predať.
Múzeá posilňujú ochranu
Po sérii incidentov začali viaceré múzeá posilňovať zabezpečenie. Vo viedenskom Múzeu úžitkového umenia pribudli kontroly cez detektor kovov, povinné odkladanie tašiek a viac bezpečnostných pracovníkov.
Odborníci zdôrazňujú, že cieľom nie je vytvoriť nepreniknuteľnú budovu, ale zlodejov zdržať.
„Bezpečnosť spočíva v získavaní času,“ hovorí expert na múzejnú bezpečnosť Ibrahim Bulut.
Pomôcť môžu pevnejšie dvere ukotvené do podlahy, odolnejšie sklo na vitrínach, hmlové generátory či integrované systémy, ktoré po spustení poplachu uzavrú priestory alebo zabezpečia najcennejšie exponáty. Rastie aj záujem o zariadenia zachytávajúce vibrácie spôsobené vŕtaním do stien.
Opatrenia sú drahé, najmä pre menšie múzeá a mestá. Výzvou zostáva rovnováha medzi bezpečnosťou a otvorenosťou. Riaditeľka viedenského múzea Lilli Holleinová upozornila, že „múzeum nemôže byť pevnosťou“.
„Chceme byť otvorenými inštitúciami; zároveň však čelíme novým výzvam a útokom na múzeá, ktoré si vyžiadajú nové štandardy,“ dodala.
