Himalájske ľadovce sa topia čoraz rýchlejšie, hrozia reťazové katastrofy
Himalájske ľadovce strácajú hmotu približne o 65 percent rýchlejšie než pred desiatimi rokmi. Pribúdajú aj ďalšie riziká – nestabilné ľadovcové jazerá, topenie permafrostu a zosuvy vysokohorských svahov.
Nové zistenia prichádzajú krátko po ničivých záplavách v Nepále a Tibete, ktoré si vyžiadali viac ako 1 300 obetí a spôsobili rozsiahle škody.
Správa poradenskej spoločnosti Systemiq, pripravená v spolupráci s Integrated Mountain Initiative a s odborným príspevkom organizácií ICIMOD a GB Pant National Institute of Himalayan Environment, upozorňuje, že región sa približuje k nebezpečnému bodu zlomu.
Napriek rozsahu problému sa z približne 40-tisíc ľadovcov v oblasti Himalájí a Karakoramu dlhodobo monitoruje len asi 21.
Ľadovcové jazerá predstavujú čoraz väčšie riziko
Ustupujúce ľadovce po sebe zanechávajú jazerá zadržiavané nestabilnými nánosmi hornín a ľadu. Otepľovanie zároveň destabilizuje permafrost a vysokohorské svahy, čo zvyšuje riziko reťazových katastrof.
India už má s takýmto vývojom skúsenosti. Himalájska oblasť tvorí približne 18 percent rozlohy krajiny, no pripadá na ňu približne 35 percent katastrof.
Indická vláda v júli informovala parlament, že 56 ľadovcových jazier bolo po vedeckom hodnotení z roku 2025 zaradených do kategórie veľmi vysokého rizika. Celkovo sa monitoruje 2 485 jazier väčších ako desať hektárov.
V roku 2023 si pretrhnutie ľadovcového jazera v štáte Sikkim vyžiadalo najmenej 70 obetí a poškodilo cesty, mosty aj vodné elektrárne. V roku 2021 podobná katastrofa v štáte Uttarákhand pripravila o život viac ako 200 ľudí.
Himaláje živia veľkú časť južnej Ázie
Himaláje fungujú ako prirodzený vodný systém zásobujúci rieky dôležité pre stovky miliónov ľudí. Podľa ICIMOD väčšina povodí v oblasti Hindu Kush Himalaya dosiahne približne v polovici storočia takzvaný vrchol vody, keď odtok z topiacich sa ľadovcov dosiahne maximum a následne začne klesať.
Nový výskum vyčíslil aj ekonomickú závislosť Indie od himalájskej vody. Podľa správy podporuje približne 20 percent indického hrubého domáceho produktu, keďže je dôležitá pre pestovanie pšenice, ryže a čaju, výrobu vodnej energie aj pútnický turizmus. Horské štáty však získavajú len približne päť percent tejto hodnoty.
Ekonóm Nicholas Stern, predseda Grantham Research Institute on Climate Change and the Environment pri London School of Economics, upozornil, že na rozdiel od Arktídy alebo Antarktídy žijú pod týmto pólom stovky miliónov ľudí. Himalájske Himaláje podľa neho predstavujú národnú a medzinárodnú infraštruktúru a približujú sa k bodu zlomu.
Topenie urýchľuje aj čierny uhlík
Správa Systemiq odhaduje, že približne tretinu topenia himalájskych ľadovcov spôsobuje čierny uhlík. Veľká časť pochádza z tehelní v nížinách. Sadze ukladajúce sa na snehu a ľade absorbujú viac slnečného žiarenia a urýchľujú topenie. Na rozdiel od globálnych emisií skleníkových plynov ide o problém, ktorý môže India a jej susedia ovplyvniť priamo.
Hlavná autorka správy Arushi Chopra zo spoločnosti Systemiq uviedla, že v stávke sú milióny životov a živobytí.
Správa navrhuje desať prioritných zmien. Patrí medzi ne znižovanie emisií čierneho uhlíka, rozšírenie monitorovania ľadovcov, zlepšenie systémov včasného varovania pred katastrofami aj zmena spôsobu rozvoja cestovného ruchu.
Turizmus má prinášať viac regiónom
Vlády by sa podľa výskumníkov mali vopred dohodnúť, ako postupovať pri vzniku rizika – od evakuácie obyvateľov až po ochranu citlivej infraštruktúry.
Indickú časť Himalájí navštívi ročne približne 400 miliónov turistov. Cieľom by nemalo byť len zvyšovanie počtu návštevníkov, ale aj to, aby väčšia časť vytvorenej hodnoty zostávala v horských regiónoch a opätovne sa tam investovala.
Generálny riaditeľ ICIMOD Pema Gyamtsho upozornil, že ľadovce ustupujú, permafrost a vysokohorské svahy sú čoraz nestabilnejšie a komunity aj infraštruktúra nižšie po prúde čelia rastúcim rizikám prepojených hrozieb. Tieto riziká podľa neho nerešpektujú národné hranice a žiadna jednotlivá krajina ich nedokáže riešiť sama.
Rastie preto význam cezhraničného monitorovania, zdieľania údajov o rizikách, spoločných systémov včasného varovania aj investícií do odolnosti. Nejde pritom len o ochranu ľudských životov, ale aj ekonomík a živobytia stoviek miliónov ľudí závislých od Himalájí.
