Najsilnejšie erupcie nemusia byť maximum, čo Slnko dokáže
Slnko dokáže vytvárať silné erupcie, no jeho skutočné možnosti môžu siahať ešte ďalej. Nová analýza ukazuje, že na našej hviezde môžu vzniknúť podmienky potrebné na takzvaný superflare. Vedcom poskytla dôležitú stopu aj jedna z najväčších slnečných škvŕn v histórii pozorovaní.
Silné erupcie na Slnku dokážu ovplyvniť dianie milióny kilometrov od jeho povrchu. Prúd častíc a žiarenia môže zasiahnuť aj Zem a skomplikovať fungovanie technológií. Vedci teraz priniesli ďalšie dôkazy, že naša hviezda má predpoklady aj na oveľa extrémnejší jav – takzvaný superflare.
Ide o mimoriadne energetickú erupciu, akú astronómovia pozorujú na iných hviezdach. Počas modernej éry nič podobné na Slnku nezaznamenali. To však ešte nemusí znamenať, že takáto udalosť nemôže nastať.
Výskumníci z Max Planck Institute for Solar System Research a University of Colorado preto hľadali odpoveď iným spôsobom. Namiesto čakania na extrémnu erupciu skúmali podmienky, ktoré by ju mohli vyvolať.
Vedci skúmali 300 silných slnečných erupcií
Tím pracoval s pozorovaniami sondy NASA Solar Dynamics Observatory z rokov 2010 až 2016. Vedci vybrali 300 najsilnejších erupcií z tohto obdobia a sledovali, aké veľké aktívne oblasti sa s nimi spájali.
Aktívne oblasti predstavujú časti Slnka so silným a komplikovaným magnetickým poľom. Často ich sprevádzajú slnečné škvrny. Práve tieto miesta zohrávajú dôležitú úlohu pri vzniku slnečných erupcií.
Analýza ukázala súvislosť medzi veľkosťou aktívnej oblasti a množstvom energie, ktorú erupcia uvoľní. Vedci následne využili tento vzťah pri pohľade do minulosti.
Obrovská škvrna z roku 1947 ukázala potenciál Slnka
Záznamy o slnečných škvrnách siahajú približne 400 rokov do minulosti. Výskumníci sa preto pozreli na najväčšie prípady, ktoré astronómovia počas tohto obdobia zaznamenali.
Pozornosť upriamili najmä na slnečnú škvrnu z apríla 1947. Patrila medzi najväčšie v histórii systematických pozorovaní. Pokrývala približne 0,6 percenta viditeľného disku Slnka a jej priemer dosahoval asi 40-násobok priemeru Zeme.
Slnko vtedy superflare nevytvorilo. Podľa novej analýzy však aktívna oblasť takýchto rozmerov dokáže za vzácnych okolností vytvoriť erupciu s energiou zodpovedajúcou superflare. Výsledky teda naznačujú, že fyzikálne možnosti našej hviezdy siahajú ďalej, než ukazujú moderné pozorovania.
Stopy extrémnej aktivity ukrýva aj minulosť Zeme
Priame merania slnečných erupcií pokrývajú iba približne posledných 70 rokov. Slnko má pritom asi 4,6 miliardy rokov. Absencia superflare počas niekoľkých desaťročí preto sama osebe nedokazuje, že Slnko takúto erupciu nikdy nevytvorilo.
Vedci nachádzajú možné stopy extrémnej slnečnej aktivity aj v prírodných archívoch. Stromy a arktický permafrost obsahujú nezvyčajné nárasty niektorých rádioaktívnych izotopov. Tie poukazujú na obdobia, keď Zem zasiahlo mimoriadne intenzívne žiarenie vysokoenergetických slnečných častíc.
Výskumníci však zatiaľ nedokážu určiť, či tieto udalosti sprevádzal aj superflare. Silné časticové udalosti a výrazné erupcie sa totiž často objavujú spoločne, no neplatí to vždy.
Ďalšiu indíciu prinášajú hviezdy podobné Slnku. Výskum z roku 2024 naznačil, že na hviezdach s porovnateľnými vlastnosťami môžu superflares v priemere prichádzať približne raz za storočie.
