Spor o ministerstvo životného prostredia môže vyvolať krízu v koalícii, varuje politológ
Situácia okolo obsadenia kresla ministra životného prostredia otvára otázky nielen o personálnej stabilite vlády, ale aj o vzťahoch medzi koaličnými partnermi a prezidentom republiky. Prezident Peter Pellegrini sa rozhodol pred prípadným vymenovaním Filipa Kuffu preveriť jeho pôsobenie na ministerstve prostredníctvom informácií od spravodajských služieb.
Politológ Miroslav Řádek považuje takýto postup za mimoriadne nezvyčajný. Podľa neho síce pri nominantoch do vysokých výkonných funkcií existuje očakávanie bezúhonnosti, verejné oznámenie prezidenta o preverovaní kandidáta však prekračuje doterajšie politické zvyklosti.
„Pokiaľ prezident, teda hlava štátu, verejne povie, že si nechá o nominantovi zistiť základné informácie z prostredia spravodajských služieb, tak je to priam nonsens. Niečo také sa nedeje, respektíve, ak sa aj deje, tak sa určite verejne nekomunikuje týmto spôsobom,“ upozornil politológ v ta3.
Podobný postup si podľa vlastných slov nepamätá ani pri predchádzajúcich prezidentoch. Pellegriniho rozhodnutie preto vníma ako signál, že hlava štátu má voči nominácii vážne výhrady. Za zvláštne označil aj to, že prezident chce preverovanie zamerať výlučne na Kuffovo pôsobenie vo funkcii štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia.
Prípadné odmietnutie vymenovať Filipa Kuffu by podľa Řádeka mohlo vyvolať ďalší vážny konflikt vo vládnej koalícii. Rozhodujúca bude najmä reakcia predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka, ktorého politológ charakterizuje ako politika s „krátkou zápalnou šnúrou“.
Ak by prezident nevyhovel personálnym požiadavkám SNS, podľa politológa by to mohlo výrazne zasiahnuť do fungovania koalície. Pripomína však, že národniari už naznačili existenciu záložného riešenia.
„Všetko to, ako sa bude správať a možno ako veľmi bude potom Slovenská národná strana škodiť, alebo ako veľmi bude chcieť podržať ešte štvrtú vládu Roberta Fica, to má v prvom rade momentálne v rukách Peter Pellegrini,“ vyhlásil Řádek.
Danko pritom verejne priznal, že nemá nástroje, ktorými by mohol prezidentovo rozhodnutie ovplyvniť. Politológ to nevníma ako prejav slabosti ani ako pokus preniesť zodpovednosť na hlavu štátu. Podľa neho ide skôr o realistické pomenovanie situácie.
Ešte vážnejšie dôsledky však politológ pripisuje konfliktu Andreja Danka s bývalým ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom. Na otázku, aký vplyv môže mať ich verejný spor na parlamentnú súdržnosť SNS, odpovedal jednoznačne: „Devastačné.“
Problém podľa neho nespočíva iba v možnom oslabení spolupráce medzi poslancami. Spor môže výrazne zasiahnuť aj do budúceho rozloženia politických síl medzi národne orientovanými voličmi. Konflikt medzi Dankom a Tarabom vyústil do zakladania nového politického subjektu, ktorý sa chce uchádzať o podobnú skupinu voličov.
„Týmto spôsobom sa drobí práve národné spektrum, ktoré by malo byť ideálne spojené pod jednou, maximálne dvomi politickými stranami,“ vysvetlil. Nevylučuje, že po nasledujúcich parlamentných voľbách sa niektorý z aktérov sporu vôbec nedostane do parlamentu.
Ďalším problémom zostáva samotné fungovanie ministerstva životného prostredia bez plnohodnotného šéfa rezortu. Zodpovednosť za jeho riadenie v súčasnej situácii nesie premiér Robert Fico.
Řádek pripomína, že dočasné zastupovanie ministrov predsedom vlády nie je v slovenskej politike ničím neznámym. Rozhodujúca je však dĺžka takéhoto riešenia. „Ten stav je neudržateľný,“ upozornil politológ s tým, že každé ministerstvo, ak má plnohodnotne fungovať, potrebuje aj plnohodnotného ministra.
Pochybnosti má aj o tom, či je v záujme samotného Roberta Fica súčasne viesť vládu a rezort životného prostredia. „Ako sa ľudovo hovorí, nedá sa dlhodobo sedieť na dvoch stoličkách,“ poznamenal.
Hoci prezident Peter Pellegrini v prípade nominácie Filipa Kuffu zvolil nezvyčajný postup, Řádek nepredpokladá, že by sa jeho vzťahy s vládnou koalíciou zásadne zmenili. „Skôr si myslím, že Peter Pellegrini zostane v nasledujúcich mesiacoch konštruktívnym partnerom voči vládnej koalícii,“ uviedol.
Napriek opakovaným vnútorným konfliktom politológ nevidí dôvod automaticky predpokladať predčasný koniec vlády. Do konca volebného obdobia už pritom od koalície neočakáva veľké reformné ambície. „Ona už predpokladá len také dovládnutie a žiadne obrovské politické ambície do konca volebného obdobia nemá,“ skonštatoval.
