Rovnaké kalórie, iná reakcia tela. Výživová hodnota jedla nie je všetko
Väčšina poznatkov z oblasti výživy naznačuje, že jedlá s rovnakým základným nutričným zložením by mali mať podobný vplyv na hladinu cukru v krvi. Vedci však zistili, že minimálne a vysoko spracované jedlá s rovnakým obsahom kalórií, sacharidov, tukov, bielkovín, vody a soli vyvolávajú odlišné metabolické reakcie.
Po konzumácii vysoko spracovaných jedál organizmus uvoľňoval viac inzulínu, spotrebúval viac energie a zároveň využíval menej sacharidov ako zdroj paliva. Odlišné reakcie zaznamenali výskumníci aj v oblasti mozgu, ktorá sa podieľa na motivácii a systéme odmeňovania.
Výskumníci zverejnili výsledky 5. októbra v časopise Nature Metabolism. Štúdia zahŕňala 57 zdravých dospelých vo veku od 18 do 45 rokov, z ktorých 32 absolvovalo vyšetrenia funkčnou magnetickou rezonanciou mozgu aj metabolické merania.
Každý účastník skonzumoval oba typy jedál počas dvoch samostatných návštev, medzi ktorými uplynuli najmenej tri dni. Vysoko spracované jedlo obsahovalo malé porcie sendviča s arašidovým maslom a džemom, morčacieho mäsa, zeleninových čipsov, sušienky a cereálií, instantnej zemiakovej kaše a trochu vody. Minimálne spracované jedlo tvorili nakrájaný banán, sušené brusnice, syr a vajce.
„Obe jedlá mali rozdiely v obsahu sacharidov, tukov, bielkovín, kalórií, vody a soli menšie než jedno percento,“ uviedol Zach Hutelin, hlavný autor štúdie. „Boli sme prekvapení, že sa líšili úplne všetky sledované metabolické ukazovatele. Pri ultraspracovaných potravinách sme zaznamenali výrazne vyššiu inzulínovú odpoveď a hladina cukru v krvi zostávala o niečo vyššia aj dlhší čas.“
Alex DiFeliceantonio z Fralin Biomedical Research Institute, ktorej laboratórium štúdiu viedlo, uviedla: „Ak sa pozrieme na údaje z populácie, ľudia, ktorí konzumujú veľké množstvo ultraspracovaných potravín, majú vyšší výskyt nepriaznivých zdravotných dôsledkov – obezity, kardiovaskulárnych príhod, cukrovky 2. typu a dokonca aj niektorých ukazovateľov duševného zdravia.“
Účastníci si v iný deň počas funkčnej magnetickej rezonancie prezerali obrázky vysoko a minimálne spracovaných potravín s porovnateľnými výživovými hodnotami. Rozdiely v tom, ako účastníci po jednotlivých jedlách využívali sacharidy na tvorbu energie, súviseli s rozdielmi v reakciách ich mozgu na obrázky potravín, pričom ventrálny striatum a nucleus accumbens patria medzi oblasti mozgu zapojené do učenia, motivácie a odmeňovania.
Carlos A. Monteiro z Univerzity v São Paule, ktorý sa podieľal na vytvorení klasifikácie NOVA, upozornil, že výskumníci okrem metabolických reakcií sledovali aj mozgovú aktivitu. Podľa neho ide o nový a dôležitý prínos, pretože práve mozog v konečnom dôsledku reguluje stravovacie správanie.
Štúdia skúmala iba jednu kombináciu porovnávaných jedál s energetickou hodnotou 300 kilokalórií a zúčastnili sa na nej mladí, zdraví dospelí. DiFeliceantonio by chcela výskum rozšíriť na ďalšie skupiny ľudí, dlhšie časové obdobia, väčšie porcie a viac kombinácií minimálne a vysoko spracovaných potravín. „Chceme preskúmať konkrétne faktory, napríklad prídavné látky používané pri priemyselnej výrobe alebo jednotlivé kroky spracovania, ktoré by mohli viesť k odlišným metabolickým reakciám,“ uviedla.
Čo sú to ultraspracované potraviny
Ide o rôzne polotovary, sladkosti, sladené nápoje, hotovky či slané snacky. Na ich výrobu sa používajú priemyselné technológie a pridávajú sa do nich suroviny, ktoré bežne doma nemáte: napríklad rôzne konzervanty, farbivá, emulgátory. Väčšinou majú aj vysoký obsah cukru či soli, tuku a nízky obsah vlákniny, vitamínov a minerálov. Odborníci upozorňujú, že aj ultraspracované potraviny s priateľskejším zložením môžu predstavovať problém pre naše zdravie, a odporúčajú konzumovať ich s mierou alebo sa im vyhýbať úplne.
