Trumpovi ľudia chceli vrátiť Bolsonarovcov k moci, Brazílčania rozhodli inak
Dvaja vysokopostavení predstavitelia americkej diplomacie sa mali viac ako rok usilovať o návrat rodiny bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara k moci. Presadzovali sankcie a ďalšie kroky, ktorých cieľom bolo oslabiť prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu a pomôcť jeho politickým súperom.
Zistenia vyšli na povrch len deň pred rozhodujúcim kolom prezidentských volieb. Lula si zabezpečil štvrté funkčné obdobie, no jeho súper Flávio Bolsonaro odmieta uznať porážku.
Podľa výpovedí desiatich súčasných a bývalých amerických predstaviteľov sa na podpore rodiny Bolsonarovcov podieľali najmä dvaja politicky dosadení funkcionári ministerstva zahraničných vecí USA – Darren Beattie a Ricardo Pita. Beattie pôsobil ako vysokopostavený poradca zodpovedný za americkú politiku voči Brazílii, Pita neskôr zastával funkciu námestníka pomocného ministra zahraničných vecí pre Severnú Ameriku.
Podľa troch zdrojov obaja ešte pred začiatkom prezidentskej kampane americkým diplomatom v Brazílii hovorili, že cieľom politiky Spojených štátov je návrat Jaira Bolsonara do úradu. Bolsonaro však už nemohol kandidovať – brazílska volebná komisia ho vylúčila z volieb a v septembri 2025 bol odsúdený na 27 rokov väzenia za pokus o štátny prevrat súvisiaci s jeho volebnou porážkou z roku 2022.
Obaja americkí predstavitelia sa následne zamerali na podporu jeho syna Flávia Bolsonara, ktorý kandidoval proti úradujúcemu prezidentovi Lulovi. Americkým diplomatom mali odporúčať, aby sa nestretávali s ďalšími konzervatívnymi prezidentskými kandidátmi, ktorí by mohli mladšiemu Bolsonarovi konkurovať.
Jedným z najvýraznejších príkladov boli sankcie voči sudcovi brazílskeho Najvyššieho federálneho súdu Alexandrovi de Moraesovi, ktorý zohrával kľúčovú úlohu pri vyšetrovaní Jaira Bolsonara. Beattie mal podľa jedného z bývalých amerických predstaviteľov kontaktovať úrad ministerstva financií zodpovedný za sankcie a presadzovať ich uvalenie na sudcu. Washington sankcie zaviedol v júli 2025 s odôvodnením údajného porušovania slobody prejavu zo strany Moraesa.
Ďalším nástrojom mala byť bezpečnostná politika. Rodina Bolsonarovcov presadzovala, aby Washington označil dve veľké brazílske zločinecké organizácie, Primeiro Comando da Capital (PCC) a Comando Vermelho, za teroristické skupiny. Takéto rozhodnutie mohlo poškodiť prezidenta Lulu, ktorého opozícia kritizovala za nedostatočný boj proti organizovanému zločinu.
V máji 2026 sa Flávio Bolsonaro vo Washingtone stretol s americkými predstaviteľmi vrátane Beattieho a námestníka ministra zahraničných vecí Christophera Landaua. Rokovali o potrebe zaradiť uvedené organizácie na americký zoznam teroristických skupín. Ministerstvo zahraničných vecí USA takéto rozhodnutie oznámilo nasledujúci deň.
Washington už v júli 2025 pristúpil aj k ďalším tvrdým opatreniam voči Brazílii – oznámil 50-percentné clá na brazílsky tovar a zrušil víza ôsmim sudcom Najvyššieho súdu. Podľa brazílskych politických analytikov sa niektoré americké opatrenia obrátili proti ich zamýšľanému politickému cieľu, keďže obchodné clá posilnili Lulovu popularitu.
Zistenia zároveň nechávajú otvorenú otázku, do akej miery boli kroky dvojice diplomatov priamo riadené prezidentom Donaldom Trumpom alebo ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Biely dom sa k zisteniam odmietol vyjadriť a otázky odkázal ministerstvu zahraničných vecí. Jeho hovorca Tommy Pigott obhajoval americké opatrenia s tým, že kroky proti obchodníkom s drogami a na ochranu slobody prejavu slúžia na obranu práv a životov Američanov.
Bývalá vysokopostavená americká diplomatka Orna Blumová upozornila na hranicu medzi presadzovaním zahraničnopolitických záujmov a politickým zasahovaním do vnútorných záležitostí inej demokracie.
Rozhodujúca skúška prišla v nedeľu 25. októbra. Lula da Silva získal podľa oficiálnych výsledkov brazílskeho Najvyššieho volebného súdu 51,79 percenta platných hlasov, Flávio Bolsonaro 48,21 percenta. Úradujúci prezident tak zvíťazil rozdielom približne 4,43 milióna hlasov a zabezpečil si historické štvrté funkčné obdobie.
Porazený kandidát výsledok odmietol uznať. Spochybnil rozhodnutie predĺžiť hlasovanie o dve hodiny a avizoval, že požiada o anulovanie volieb. K predĺženiu hlasovania došlo pre problémy s dopravou a nepriaznivé počasie v niektorých oblastiach krajiny, pričom o predĺženie podľa agentúry AP žiadali oba volebné tábory.
