Samoobslužné pokladne: na Západe ich rušia, na Slovensku ich pribúda
Fenomén samoobslužných pokladní na Slovensku vyvolal začiatkom roka masovú vlnu odporu. Sociálnymi sieťami kolovali videá nahnevaných zákazníkov, ktorí žiadali otvorenie bežných kás, aj zábery ľudí nechávajúcich celý nákup v pokladničných zónach. Heslom iniciatívy sa stala veta „Nie som na brigáde, som zákazník“. Ľudia kritizovali, že si musia nákup skenovať sami, pričom najmä starší ľudia nemajú s dotykovými obrazovkami skúsenosti.
Vlna hnevu dnes opadla a zákazníci si na tento spôsob nakupovania zvykli. Pri menšom počte položiek samoobslužné pulty šetria čas. Zmena trendu však prichádza zo Západu – viaceré veľké značky v Európe aj v USA samoobslužné pokladne odstraňujú. Americký diskontný reťazec Dollar General sa ich rozhodol zrušiť až v 12-tisíc predajniach, britský prémiový supermarket Booths tak urobil po neustálych sťažnostiach zákazníkov. Americký gigant Walmart začal v niektorých štátoch testovať limit na maximálne 15 položiek, značka Target dovolí takýto nákup len pri 10 položkách.
Belgické mesto Liège zaviedlo od začiatku roka na každú samoobslužnú kasu daň 519 eur ročne. Radnica ju odôvodnila ochranou pracovných miest a podporou menších predajcov. Dôvodom odstraňovania pokladní je podľa dostupných informácií nespokojnosť zákazníkov a finančné straty spôsobené krádežami či úmyselným neskenovaním tovaru.
Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič nehovorí o plošnom poklese, ale o optimalizácii, ktorá mohla súvisieť s príliš rýchlym rozmachom prevyšujúcim dopyt. Zdaňovanie v Belgicku označil za absurdné a škodlivé, pretože znižuje ekonomickú aktivitu a efektívnosť firiem.
Na Slovensku je vývoj opačný – počty terminálov aj objem transakcií rastú. V Kauflande samoobslužné pokladne využíva približne polovica zákazníkov, reťazec zóny priebežne modernizuje a rozširuje. V Tescu sa cez samoobslužné pokladne vykonáva viac ako 60 percent všetkých transakcií; podľa hovorkyne Márie Zerzanovej ich oceňujú najmä mladší ľudia a zákazníci s menšími nákupmi, pričom zamestnanci sa venujú príprave tovaru, upratovaniu či online nákupom. V Bille takto prebieha viac ako polovica nákupov; hovorca Marek Kravjar uviedol, že jedna klasická pokladňa je nahradená niekoľkými samoobslužnými a samoobslužné pulty pomáhajú riešiť nedostatok kvalitnej pracovnej sily v maloobchode, najmä vo veľkých mestách.
V Lidli týmto spôsobom natečie polovica tržieb. Reťazec uviedol, že proces vyhľadávania položiek sa snaží zjednodušovať, priebežne optimalizuje počet zamestnancov v pokladničnej zóne a testuje nové riešenia.
Krajčovič neočakáva znižovanie počtu samoobslužných pokladní, práve naopak – keďže sú väčšinou v potravinárskych obchodoch, vidí priestor na ich rast. Zohrávať má rolu aj to, že Slováci sú hladní po inováciách. Reťazce svoju víziu neprehodnotili ani po tom, čo sa po novele Trestného zákona z leta 2024 zvýšila hranica škody pri krádeži z 266 na 700 eur a vypadol takzvaný horalkový paragraf. Obchody hlásili prudký nárast krádeží, problémové boli práve menej kontrolované zóny samoobslužných pokladní. Vláda zákon prepísala, horalkový paragraf sa vrátil a zaviedol sa princíp recidívy – tretia drobná krádež v priebehu 12 mesiacov sa posudzuje ako trestný čin s hrozbou až dvoch rokov väzenia.
Podľa Krajčoviča legislatíva pomáha len odstrašujúcim efektom a represiou. „Pokiaľ sa však nevrátime na cestu rastu, pokiaľ naďalej bude prevládať zlá sociálna situácia a ak sa naďalej budeme prepadávať v konkurencieschopnosti krajiny či v kúpyschopnosti obyvateľov, tak nám množstvo krádeží klesať nebude,“ podotkol. Napriek tomu je budúcnosť samoobslužných pokladní na Slovensku podľa neho jednoznačná – ich počty pravdepodobne porastú a mohli by sa objaviť aj v nepotravinárskych obchodoch. „Napriek všetkým inováciám sme však presvedčení, že človek, či už spotrebiteľ alebo zamestnanec obchodu, zostane stredobodom obchodu aj naďalej a bude jeho neoddeliteľnou súčasťou,“ uzavrel Krajčovič.
