Pohár vína či pivo po práci? Vedci varujú pred rizikom, ktoré sa môže nenápadne hromadiť celé roky
Pohár vína k večeri alebo pivo po práci. Pre mnohých ľudí ide o bežnú súčasť dňa, ktorú nepovažujú za zdravotné riziko. Rozsiahla vedecká analýza však ukázala, že aj pravidelné pitie menšieho množstva alkoholu môže mať z dlhodobého hľadiska vážnejšie následky, než sa doteraz predpokladalo.
Alkohol nemusí spôsobovať viditeľné problémy, aby ovplyvňoval zdravie. Jeho účinky sa môžu hromadiť celé desaťročia a postupne zvyšovať pravdepodobnosť viacerých ochorení. Práve na túto súvislosť sa zameral medzinárodný tím vedcov, ktorý skúmal, aké riziko predstavuje pravidelné pitie počas života.
Výsledky publikoval odborný časopis Journal of Studies on Alcohol and Drugs v júni 2026. Výskum priniesol konkrétny odhad. Pri pravidelnej konzumácii dvoch štandardných alkoholických nápojov denne dosahovalo celoživotné riziko úmrtia spôsobeného alkoholom približne štyri percentá. Inými slovami, ide približne o jedného človeka z 25.
Dva nápoje denne, riziko jeden z 25
Výskumníci vychádzali z rozsiahleho súboru vedeckých poznatkov o alkohole a jeho súvislosti s chorobami či úrazmi. Odborníci najskôr preskúmali viac ako 7 200 publikácií. Následne využili americké údaje o úmrtnosti, zdravotnom stave populácie a konzumácii alkoholu.
Pomocou matematických modelov vypočítali, ako sa pravdepodobnosť zdravotných komplikácií mení podľa množstva vypitého alkoholu. Za jeden štandardný nápoj považovali približne 13,6 gramu čistého alkoholu. To zodpovedá približne 150 mililitrom vína s obsahom 12 percent alkoholu alebo 340 mililitrom päťpercentného piva.
Pri 14 takýchto nápojoch týždenne vyšlo odhadované celoživotné riziko úmrtia pripísateľného alkoholu približne 4 % u mužov aj žien. Neznamená to, že každý dvadsiaty piaty človek s týmto návykom nevyhnutne zomrie v dôsledku pitia. Ide o populačný štatistický odhad, nie o predpoveď pre konkrétneho jednotlivca.
Ani pohár denne nemusí byť bez rizika
Výsledky spochybňujú aj dlhoročnú predstavu, že mierne pitie alkoholu môže prospievať srdcu. Niektoré staršie štúdie skutočne zaznamenali priaznivé súvislosti pri určitých srdcovo-cievnych ochoreniach. Keď však vedci zohľadnili širšie spektrum zdravotných následkov vrátane rakoviny, ochorení pečene a úrazov, nezistili celkový ochranný účinok alkoholu pri žiadnej skúmanej úrovni konzumácie.
Riziká sa začali výraznejšie prejavovať už pri približne siedmich nápojoch týždenne. Ich rozsah však závisel od konkrétneho ochorenia, veku, pohlavia aj spôsobu pitia.
Alkohol nesúvisí iba s poškodením pečene
Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že alkohol spôsobuje najmenej sedem druhov rakoviny. Patria medzi ne nádory ústnej dutiny, hltana, hrtana, pažeráka, pečene, hrubého čreva a konečníka či rakovina prsníka u žien.
Za rizikom stojí samotný etanol a acetaldehyd, ktorý vzniká pri jeho odbúravaní v organizme. Tieto látky môžu poškodzovať bunky a prispievať k procesom vedúcim k vzniku nádorov. Podľa WHO sa nedá stanoviť množstvo alkoholu, pri ktorom by bolo riziko rakoviny úplne vylúčené. Vo všeobecnosti platí, že s rastúcou konzumáciou rastie aj nebezpečenstvo.
Má význam piť menej?
Odpoveď je áno. Kanadské zdravotnícke odporúčania z roku 2023 napríklad označujú jeden až dva štandardné nápoje týždenne za úroveň s nízkym rizikom poškodenia zdravia. Pri troch až šiestich nápojoch týždenne riziko stúpa a pri siedmich či viacerých sa zvyšuje ešte výraznejšie. Tieto hranice však nepredstavujú záruku bezpečnosti.
Dobrou správou je, že zníženie konzumácie má význam aj po rokoch pravidelného pitia. Americký Národný onkologický inštitút uvádza, že ukončenie pitia súvisí s nižším rizikom niektorých druhov rakoviny, hoci jeho pokles môže trvať roky.
Najnovšia analýza preto neprináša dôvod na paniku po príležitostnom pohári vína. Ukazuje však, že pri hodnotení alkoholu nerozhoduje iba množstvo vypité počas jedného večera, ale aj pravidelnosť a celková konzumácia počas života. A práve každodenný zvyk, ktorý sa môže zdať neškodný, si podľa vedcov zaslúži väčšiu pozornosť.
