Mýtus o spánku dojčených detí: Nový výskum ho vyvracia
Dojčenie sa často spája s mnohými výhodami pre rozvoj detí, no pretrváva aj presvedčenie, že deti kŕmené materským mliekom spia kratšie a menej pokojne ako deti na umelej výžive. Nový výskum však tento mýtus vyvracia a poskytuje dôkazy o opaku – dojčené bábätká spia dlhšie a kvalitnejšie.
Odborníci zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zdôrazňujú význam výlučného dojčenia počas prvých šiestich mesiacov života, pretože materské mlieko má množstvo preukázaných prínosov, vrátane ochrany pred infekciami a podpory zdravého vývinu. Napriek tomu mnohí rodičia stále veria, že dojčené deti potrebujú častejšie kŕmenie, preto sa niektorí z nich rozhodnú pre umelú výživu z obavy, aby ich deti dobre spali.
Krátky spánok a jeho dôsledky
Dĺžka spánku v dojčenskom veku je dôležitá, pretože jej nedostatok môže viesť k obezite, poruchám správania a zhoršeným kognitívnym schopnostiam v budúcnosti. Spánok je vo všeobecnosti považovaný za kľúčový faktor pre zdravý telesný a psychický vývoj detí. Rodičia sa často obávajú, že ich dojčené bábätká nebudú spávať tak kvalitne, čo môže mať následky na ich vývoj.
Výskum na univerzite v Toyame
Aby sa lepšie porozumelo vzťahu medzi spôsobom kŕmenia a dĺžkou spánku, doktorandka Yuri Nakagawa z Univerzity v Toyame a jej kolegovia analyzovali údaje z Japan Environment and Children’s Study (JECS), jedného z najrozsiahlejších výskumov, ktorý sleduje prenatálny vývoj. V rámci tejto štúdie sledovali 82 918 rodín a skúmali, aký vplyv má spôsob kŕmenia počas prvých šiestich mesiacov na spánkové návyky detí vo veku jedného roka.
Dojčené deti a kvalita spánku
Rodičia, ktorých deti mali rok, vyplnili dotazníky, v ktorých objasnili spôsob kŕmenia. Deti boli rozdelené do štyroch skupín podľa toho, či boli kŕmené len umelou výživou, dojčené kratšie ako šesť mesiacov, či kombinovali dojčenie a umelú výživu, alebo sa narodili a rástli na výlučnom dojčení. Po analýze dát sa ukázalo, že v skupine dojčených detí sa riziko nedostatočného spánku pohybovalo na hodnotách medzi 8,8 % a 10,2 %, pričom najvyššie riziko sa vyskytlo u detí na umelej výžive, ktoré malo 12,2 %.
Význam materského mlieka
Dojčenie sa ukázalo ako významný fakt, pričom deti kŕmené materským mliekom mali až o 23 % nižšiu pravdepodobnosť krátkeho spánku ako tie na umelej výžive. Rovnako bola zistená tendencia, že dlhšie obdobie dojčenia vedie k nižšiemu riziku zlých spánkových návykov. Nakagawa uvádza, že materské mlieko sa prispôsobuje potrebám dieťaťa a obsahuje hormóny ako melatonín, ktoré podporujú rytmus spánku a zlepšujú jeho kvalitu.
Obavy rodičov a dôležitosť podpory dojčenia
Výskumníci vyzdvihujú dôležitosť sústavnej podpory dojčenia a vyvracania mýtov, ktoré odrádzajú rodičov od dojčenia. Štúdia ponúka uistenie, že obavy, že dojčené deti trpia nedostatkom spánku, sú neopodstatnené a nemali by zasahovať do rozhodovania rodičov pri výbere najlepšej výživy pre svoje deti.
