Dospeli sme do bodu zvratu, ide nám o krk. Zo závlah zostalo torzo, zachráni nás len rozumné hospodárenie s vodou
Slovensko v roku 2026 dospelo do bodu zvratu. Celé regióny dostali ledva polovicu z celoročného úhrnu zrážok. Ako ďalej gazdovať a čo pestovať, aby to dávalo ekonomický zmysel?
„Kľúčové je maximálne efektívne hospodáriť so zrážkovou vodou tam, kde spadne,” myslí si poľnohospodár Kamil Boroš, ktorý hospodári v okrese Nové Zámky.
„Buďme realisti a pracujme najmä s tým, čo nám dožičí príroda v podobe dažďa a snehu,” upozorňuje Kamil Boroš. Extrémne suchý rok upriamil pozornosť na závlahy. Z odbornej diskusie sa rýchlo stala politická otázka. Lenže reči sa hovoria a chlieb sa je. Zo závlah zostalo torzo a ich obnova nepríde z roka na rok. Čo robiť, ak sa zopakujú suchá, aké sme zažili v roku 2026?
Aké sú naše reálne možnosti?
Na Slovensku máme okolo 1,4 milióna hektárov ornej pôdy, na ktorých boli vybudované závlahy na 320 tisíc hektároch. To číslo sa viaže k prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia. Tohto roku, keď ich poľnohospodári potrebovali maximálne využiť, však zavlažili plodiny iba na 40 tisícoch hektároch! Sústava ako celok nefunguje, žiada si veľkú rekonštrukciu a mimoriadne investície. Odhadom okolo 500 miliónov eur. To, ako sa napokon projekt oživenia závlah zrealizuje, ukáže najskôr budúci rok, keď budú voľby a z nich vzíde nová vláda. Tá bude musieť riešiť nielen doznievajúce dôsledky tohtoročného sucha, ale aj to, ako vôbec podnikať na pôde ďalej. Pokiaľ ide o závlahy, osobne si myslím, že ich treba chápať ako poistný a krízový nástroj pre kritické obdobia a ekonomicky významné plodiny. Mimochodom tohto roku sa vodné nádrže sa nedokázali naplniť. Prvým cieľom preto musí byť efektívne hospodárenie so zrážkovou vodou tam, kde spadne.
Ide teda o to poradiť si v situácii, keď sa poľnohospodári budú musieť spoľahnúť najmä na prírodné zrážky?
Áno. Najdôležitejšie bude efektívne zadržať vodu v krajine. Voda rozhodne nielen o produkcii potravín, ale hlavne o kvalite života každého občana. Sú regióny, kde od leta chýba pitná voda, a nie je to len Spiš. Cez okres Nové Zámky preteká európsky veľtok Dunaj, ktorého prietok sa ocitol na historickom minime, ale málo vody je aj na dolnom Váhu, Hrone, Nitre a rieka Žitava v lete vyschla. Núti nás to prehodnotiť zásoby vody, ktorými disponujeme a ako s nimi narábame. Na Slovensku máme 280 vodných nádrží. Po vybudovaní, bolo to napospol v minulom storočí, zadržiavali 1,9 miliardy kubických metrov vody. Lenže ich kapacita aj vzhľadom na to, že sú zanesené, je dnes o polovicu nižšia. Buďme realisti a pracujme najmä s tým, čo nám dožičí príroda v podobe dažďa a snehu.
Hospodárite v okrese Nové Zámky. Ten patril k významným producentom kukurice či cukrovej repy, ale aj zeleniny, ovocia či hrozna. Tohto roku sucho úrody úplne zdecimovalo. Čo keď sa zopakuje takýto priebeh počasia v blízkej budúcnosti?
Celé Slovensko zoberie tohto roku veľmi nízku úrodu kukurice. V našom okrese sa pohybujú hektárové výnosy medzi dva a pol až tromi tonami, niekde nepozberajú ani toľko. V dobrých rokoch sa podľa množstva zrážok dopestovalo od sedem do desať ton zrna po hektári, v roku 2023 sme mali priemernú úrodu v suchom stave 11,67 t/ha na 600 ha. To číslo hovorí o tom, ako voda delí aj násobí úsilie poľnohospodára dopestovať dobrú úrodu. Vlani to, čo príroda pokazila na jar, ešte napravila prídelom letných zrážok. No od jesene minulého roka sme vlastne nedostali poriadne zrážky. Do dnešného dňa nám celkom napršalo 282 milimetrov, ak pri vysokých teplotách odpočítame zrážky do 5 milimetrov, tak ich úhrn je iba 240 milimetrov, za obdobie jún až september to bolo iba 63 milimetrov. Kumulovaný deficit je obrovský, lokálne 300 aj 400 litrov vody na metri štvorcovom! To otvára množstvo otázok počnúc tým, čo vlastne pestovať v jednom z najúrodnejších okresov Slovenska a súčasne ako pracovať s pôdou, aby sme lepšie zachytili a efektívnejšie využili všetku vlahu. A tiež, ako narábať s vodou v každej vodnej nádrži, rybníku. Voda nepozná hranice chotárov ani záujmy rezortov, musíme ju vnímať ako faktor, ktorý zasahuje a ovplyvňuje život v celom priestore, kde žijeme a hospodárime. To, čo robí jeden, môže prospievať jemu aj spoločnosti, ale niekedy aj škodiť.
