Kilá navyše nemusia škodiť len srdcu. Výskum odhalil súvislosť aj s rýchlejším úpadkom pamäti
Nadváha a obezita môžu mať dosah nielen na srdce, cievy či kĺby, ale aj na zdravie mozgu. Nová štúdia naznačuje, že ľudia, ktorým sa v priebehu rokov zvyšuje index telesnej hmotnosti (BMI), môžu rýchlejšie strácať niektoré kognitívne schopnosti. Dobrou správou je, že úprava hmotnosti by mohla tento proces spomaliť.
Výskum odborníkov z americkej Univerzity v Georgii, publikovaný v časopise Journal of Neurology, vychádzal z údajov viac ako 8 200 ľudí starších ako 50 rokov. Vedci ich sledovali počas 24 rokov a skúmali, ako sa zmeny telesnej hmotnosti spájajú so starnutím mozgu.
S pribúdajúcim vekom je prirodzené, že si človek niektoré veci pamätá ťažšie a spracovanie informácií mu trvá dlhšie. U zdravých ľudí však bývajú tieto zmeny zvyčajne pozvoľné.
Podľa výsledkov štúdie sa u ľudí, ktorým sa v priebehu času zvyšoval BMI, kognitívne schopnosti zhoršovali rýchlejšie. Týkalo sa to najmä pamäti a takzvaných exekutívnych funkcií. Tie sú dôležité pri plánovaní, organizovaní úloh, sústredení, rozhodovaní či regulácii emócií.
Výskumníci zaznamenali, že s každým zvýšením BMI sa spájal rýchlejší pokles kognitívnych funkcií. Súvislosť bola najvýraznejšia približne v ôsmom roku sledovania a silnejší efekt sa prejavil u ľudí starších ako 65 rokov.
Dobrá správa: hmotnosť možno ovplyvniť
Autori štúdie upozorňujú, že výsledky nemusia znamenať, že každý človek s nadváhou automaticky čaká rýchlejší úpadok pamäti. Výskum však naznačuje, že telesná hmotnosť môže byť jedným z ovplyvniteľných faktorov, ktoré súvisia so zdravým starnutím.
Hlavná autorka štúdie Suhang Songová uviedla, že ľudia, ktorí dokázali svoju hmotnosť lepšie kontrolovať, mohli podľa pozorovaných údajov výrazne spomaliť tempo kognitívneho úpadku už v priebehu dvoch rokov.
Práve preto odborníci považujú BMI za jeden z faktorov, na ktoré sa dá pri prevencii problémov spojených so starnutím zamerať.
Presný mechanizmus, ktorým nadmerná hmotnosť ovplyvňuje mozog, zatiaľ nie je úplne objasnený. Vedci však predpokladajú, že svoju úlohu môže zohrávať viacero procesov.
Obezita môže podporovať chronický zápal v tele, zhoršovať prietok krvi a prispievať k inzulínovej rezistencii. Tieto zmeny môžu nepriaznivo ovplyvňovať aj mozgové funkcie. Výskumníci ich spájajú so zvýšeným rizikom kognitívnych porúch a ochorení, ako je Alzheimerova choroba či iné formy demencie.
Autori pripomínajú, že demencia predstavuje čoraz väčšiu zdravotnú výzvu. V Spojených štátoch s ňou žije viac ako sedem miliónov ľudí a podľa odhadov by sa tento počet mohol do roku 2050 zdvojnásobiť.
BMI nie je jediným ukazovateľom
Obezita sa tradične definuje ako BMI na úrovni 30 a viac. Tento ukazovateľ však nezohľadňuje všetky dôležité charakteristiky tela. Nehovorí napríklad priamo o tom, koľko tuku sa nachádza v oblasti brucha, ani o tom, či už má človek zdravotné komplikácie súvisiace s nadváhou.
Niektorí odborníci preto presadzujú širšie hodnotenie obezity, ktoré by okrem BMI zahŕňalo aj obvod pása a zdravotné následky nadmerného množstva telesného tuku.
Výskumníci zdôrazňujú, že demencia zatiaľ nemá liek, ktorý by ju dokázal vyliečiť. O to dôležitejšie je podľa nich venovať pozornosť rizikovým faktorom, ktoré možno ovplyvniť. Udržiavanie primeranej hmotnosti môže byť jedným z krokov, ktoré podporia zdravie mozgu v staršom veku.
