Chmelár zaútočil na Valábika, ten mu odpovedal vlastnou kariérou
Návrat ruských hokejistov na majstrovstvá sveta vyvolal ostrú výmenu názorov medzi politickým komentátorom Eduardom Chmelárom a bývalým reprezentantom Borisom Valábikom. Chmelár mu vyčítal dvojaký meter pri hodnotení konfliktov a zastal sa Miroslava Šatana, Valábik odpovedal pripomenutím svojej kariéry.
Začalo sa to Valábikovými vyjadreniami v podcaste Hokejový BOSS. Niekdajší obranca NHL odmietol možný návrat ruských reprezentácií na medzinárodné turnaje po rozhodnutí Športového arbitrážneho súdu. Uviedol, že pri predstave ruského dresu na ľade mu je na zvracanie, a zdôvodnil to pokračujúcou vojnou na Ukrajine aj jadrovými vyhrážkami ruských predstaviteľov. Ako aktívny hráč by v súčasných podmienkach proti Rusku nenastúpil.
Chmelár reagoval rozsiahlym príspevkom na Facebooku. Uviedol ho titulkom: „Ak sa Boris Valábik nedokáže postaviť Rusom na ľade, nemal by nútiť Ukrajincov, aby sa im stavali na bojisku.“ Poznamenal, že sa vyjadruje len k tomu, čomu rozumie, teda k zahraničnej politike, a nie k hokejovej odbornosti.
Chmelár spochybnil Valábikovo zdôvodnenie postoja k ruským hokejistom. Uviedol, že nikto od neho neočakáva fandenie ruskému tímu a že mu nie je známe, že by sa niektorý z ruských hráčov niekomu vyhrážal. Odmietol aj tvrdenie, že by ruský prezident hrozil vyhladením slovenského národa.
Následne obrátil pozornosť na Spojené štáty a Donalda Trumpa, pripomenul jeho vyhrážky na adresu Iránu a položil otázku, prečo Valábik nepoužíva rovnaké kritériá pri hodnotení Spojených štátov. Spomenul, že Valábik pôsobil v NHL počas americkej vojenskej prítomnosti v Iraku.
V texte sa objavila aj časová nepresnosť. Udalosti vo Fallúdži z roku 2004 a v irackej Mahmúdíji z roku 2006 sa odohrali pred Valábikovým debutom v NHL, ktorý prišiel v marci 2008. Americká vojenská prítomnosť v Iraku však pokračovala aj počas jeho pôsobenia v Atlante.
Chmelár kritizoval aj Valábikovo zdôrazňovanie slovenských a európskych záujmov. Podľa neho nemožno hodnotiť konflikty rozdielne podľa toho, v ktorej časti sveta sa odohrávajú. Uviedol, že život Iránčana, Iračana, Palestínčana, Sýrčana či Líbyjčana má rovnakú hodnotu ako život Ukrajinca, Rusa, Srba alebo Albánca.
Valábika osobne skritizoval. Priznal, že sa s ním občas stretáva v televízii JOJ 24 a považuje ho za milého a vtipného človeka, jeho najnovšie vyjadrenia však hodnotil veľmi negatívne. Napísal: „Toto nebolo ani vtipné, ani múdre, toto bolo to najobmedzenejšie vyjadrenie človeka, aké som v poslednom období videl.“ Zdôraznil, že mu nechce upierať právo na vlastný názor, no nemal by zabúdať, že má právo na vlastný názor, nie na vlastné fakty.
V závere príspevku sa pustil aj do novinárov, ktorí kritizujú prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja Miroslava Šatana. Osobitne spomenul Moniku Tódovú a Mareka Vagoviča. Šatana sa výrazne zastal a uviedol, že si nezaslúži osobné útoky za svoje postoje. Vyzval bývalých Šatanových spoluhráčov, aby sa voči kritike postavili. Príspevok uzavrel slovami: „Lebo šport nezabíja, šport spája.“
Valábik mu adresoval rozsiahlu reakciu, v ktorej odmietol viaceré tvrdenia. Pripomenul svoju kariéru: „Pán Eduard. Na rozdiel od Vás som sa Rusom na ľade postavil a vybojoval pre svoju krajinu víťazstvom nad nimi striebornú medailu na MS už keď som mal 17 rokov.“ Narážal na majstrovstvá sveta hráčov do 18 rokov v roku 2003, kde Slovensko v semifinále zdolalo domáce Rusko 2:1 po samostatných nájazdoch. V ruskom tíme vtedy nastúpili aj Alexander Ovečkin a Jevgenij Malkin. Slováci napokon získali striebro po finálovej prehre s Kanadou 0:3.
Valábik Chmelárovi vyčítal prekrúcanie slov. Uviedol, že komentátor odignoroval pointu, že jeho krajine sa nikto nebude vyhrážať a mať jeho podporu. Odmietol aj obvinenie z nekritického postoja k Spojeným štátom s tým, že v USA žil a nemá ilúzie. Pripomenul rozdiel medzi americkým a ruským politickým systémom a možnosť voličov ovplyvňovať politiku svojich predstaviteľov.
Vrátil sa aj k jadrovým vyhrážkam. Zdôraznil, že nehovoril o jednotlivých ruských hokejistoch, ale o predstaviteľoch štátu, ktorého farby reprezentujú. Uviedol, že medzi ruskými hráčmi má množstvo známych a niektorí z nich sa nestavajú za kroky ruského vedenia tak dôrazne ako Chmelár. Svoju odpoveď ukončil otázkou: „Kto je Váš tím, pán Chmelár? Islamistická republika Irán alebo Slovensko?“
