Neonacizmus v black metale je stále aktuálnou témou. Kontroverzný fenomén sa dočkal filmového spracovania
Fanúšikovia a predstavitelia black metalu často čelia predsudkom. Spájajú sa s desivým čiernobielym makeupom, satanizmom alebo okultistickými rituálmi. Ide o špecifický hudobný žáner, ktorý zámerne provokuje, šokuje a pracuje s temnou vizuálnou estetikou. Jedným z poznávacích znakov sú aj obrátené kríže a texty o utrpení, násilí, smrti, masakrách či vojnách.
V 90. rokoch sa sformoval kontroverzný subžáner black metalu známy ako NSBM (National Socialist Black Metal). Už od svojich začiatkov sa spájal s rasizmom, ideológiou nadradenosti bielej rasy a krajne pravicovými postojmi. V textoch a tvorbe predstaviteľov NSBM sa objavovali aj neonacistické, neofašistické a antisemitské motívy, ako aj odkazy na slovanský či germánsky pohanský nacionalizmus.
Aj dnes existujú kapely, ktoré sa hlásia k tomuto subžánru alebo s ním ideologicky sympatizujú a prispievajú tak k negatívnemu vnímaniu blackmetalovej scény ako celku. Väčšina blackmetalových kapiel a fanúšikov sa totiž od neonacistickej ideológie jasne dištancuje. Tento stále aktuálny problém rozoberá dráma Vlci v réžii Jonasa Ulricha, ktorý je tiež autorom scenára.
Zúfalá snaha niekam zapadnúť
Hlavnou hrdinkou je 23-ročná Luana (Selma Kopp) žijúca vo švajčiarskom Zürichu. Zádumčivé dievča rado športuje, počúva black metal, pracuje v jasliach a má komplikovaný vzťah s otcom. S mamou si tiež príliš nerozumie. Je introvertka frustrovaná zo spoločenských stereotypov, ktorá sa až zúfalo snaží niekam zapadnúť.
Snaží sa preto dostať čo najbližšie ku kapele Wolves, v ktorej hrá jej bratranec. Rada by im rozbehla promo na sociálnych sieťach a pomohla s predajom merchu počas turné. Primárne však chce byť v blízkosti nového speváka skupiny Wiktora (Bartosz Bielenia). Upúta ju jeho charizma a sebavedomie. On ju buď ignoruje, alebo jej dáva nejasné signály.
Netrvá dlho, kým sa doňho Luana zamiluje. Postupne však záhadný Wiktor dostáva kapelu aj Luanu do problémov práve pre svoje radikálne názory a napojenie na NSBM scénu.
Z každého rožku trošku
Ulrich vo svojom celovečernom debute rozoberá komplexnosť undergroundovej blackmetalovej scény, no pojednáva aj o sile sociálnych sietí a fanatizme. Zároveň sa zaoberá manipulatívnym správaním v toxických vzťahoch. Berie si z každého rožku trošku, no práve preto nejde ani pri jednej dejovej línii príliš do hĺbky.
Síce je jeho filmová sonda do sveta black metalu autentická, správne surová a poteší mnoho fanúšikov žánru, miestami pôsobí trochu fádne a dramaturgicky nevyzreto. Snímke chýbajú intenzívnejšie, zapamätateľnejšie scény, ktoré by s divákom trochu emočne pohli. Takmer všetky postavy sú maximálne chladné a divák si k nim ani nestíha vytvoriť dostatočne silné sympatie či antipatie. Chýba aj podrobnejšie vysvetlenie konfliktov a vzájomných vzťahov medzi jednotlivými postavami či údernejší záver.
Pozitívom je však určite zakomponovanie skutočných kapiel do deja. Koncert belgickej skupiny Amenra a jej záverečná skladba A Solitary Reign potešia všetkých milovníkov temnej a melancholickej muziky. Na svoje si prídu aj fanúšikovia Manuela Gagneuxa, frontmana kapely Zeal & Ardor, ktorý sa spolupodieľal na soundtracku k filmu.
Opomínaná téma
Selma Kopp je ako naivná a ľahko ovplyvniteľná outsiderka, ktorá pre slepú lásku stráca vlastnú tvár, dostatočne uveriteľná, ale vidno, že potrebuje viac skúseností pred kamerou. Predsa len, ide o jej herecký debut. Rozdiel hereckých kvalít a skúseností vidno vždy, keď sa objaví po boku Bartosza Bieleniu, čo sa vo filme deje veľmi často. Ten zažiaril napríklad vo filmoch Corpus Christi a Kos.
Jonas Ulrich má rozhodne na to byť raz uznávaným a oceňovaným filmárom s osobitým artovým štýlom, zatiaľ však cítiť, že je ešte na začiatku cesty. Napriek tomu treba oceniť, do akej náročnej témy sa hneď v debute pustil. Je skvelé a prínosné, že snímka otvára, či skôr obnovuje, diskusiu o pochybných ideológiách v black metale. Ide totiž o opomínanú tému, ktorá sa v kinematografii objavuje len zriedka. Napriek tomu sa z nej dalo vyťažiť viac a jej potenciál zostal čiastočne nevyužitý.
Hodnotenie: 3 hviezdičky z 5
Vlci / Švajčiarsko 2025 / réžia: Jonas Ulrich, hrajú: Selma Kopp, Bartosz Bielenia, Judith Hofmann, Fabian Künzli a ďalší.
