Oplatí sa pracovať pre štát? Železničiarov či poštárov zaplatiť dokáže, kľúčových ľudí však stráca
Ak pracujete pre štát, je dosť možné, že zarábate výrazne menej ako váš sused či bývalý spolužiak, ktorý si našiel dobre platené miesto v súkromnom sektore. Podľa najnovších údajov FinStatu sú rozdiely medzi najlepšie a najslabšie odmeňovanými veľkými zamestnávateľmi na Slovensku priepastné. Kým v súkromnej spoločnosti Dell dosahovali priemerné mesačné mzdové náklady na zamestnanca v roku 2025 takmer 3 830 eur, v Slovenskej pošte to bolo len približne 1 250 eur.
Veľmi dobre sa dalo zarobiť aj vo Volkswagene. Nemecká automobilka, ktorá na konci minulého roka zamestnávala na Slovensku viac ako 10-tisíc ľudí, vykazovala mzdové náklady na zamestnanca takmer 3 500 eur mesačne. V tesnom závese nasledovali štyri najväčšie banky – Slovenská sporiteľňa, Tatra banka, VÚB banka a ČSOB.
Štátne podniky väčšinou zaostávali
Štátne podniky v tomto porovnaní väčšinou zaostávali. Ich zamestnanci však na tom boli spravidla lepšie ako pracovníci Slovenskej pošty, ktorá patrila k najslabšie odmeňovaným veľkým zamestnávateľom. V Slovenskom vodohospodárskom podniku dosahovali priemerné mesačné mzdové náklady na zamestnanca približne 1 625 eur.
Nad hranicu 1 700 eur sa dostali aj Železnice Slovenskej republiky aj Železničná spoločnosť Cargo Slovakia. V osobnej železničnej doprave, ktorú zabezpečuje Železničná spoločnosť Slovensko, to bolo viac ako 2 000 eur. Relatívne lepšie na tom boli aj zamestnanci Lesov SR, kde mzdové náklady dosahovali približne 2 125 eur mesačne. Podľa Štatistického úradu bola vlani priemerná mzda v hospodárstve vo výške 1 620 eur.
Nadpriemerní lekári
Osobitnou kapitolou sú platy lekárov, ktoré sa v porovnaní s väčšinou ostatných profesií vo verejnom sektore pohybujú výrazne vyššie. Podľa analýzy „Slovakia: Health System Review 2025“ bola priemerná mesačná mzda nemocničného lekára na Slovensku v roku 2025 vrátane nadčasov a odmien 5 371 eur. Pre porovnanie, v susednom Česku to bolo len 4 983 eur.
Pri zdravotných sestrách bola priemerná tarifná mzda v treťom štvrťroku 2025 približne 1 520 eur v hrubom mesačne. Po započítaní ďalších zložiek odmeňovania sa priemerný zárobok zvýšil na 2 467 eur. Učitelia a ďalší pedagogickí zamestnanci v regionálnom školstve zarábali v roku 2025 v priemere 1 829 eur v hrubom mesačne. Odborní zamestnanci mali priemernú mzdu 1 863 eur. Nepedagogickí pracovníci dostávali len 1 136 eur.
Prečo sú rozdiely také veľké
Rozdiely, ktoré sú v niektorých prípadoch až trojnásobné, majú viacero príčin. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša súvisia predovšetkým s charakterom činnosti, produktivitou práce a kvalifikáciou zamestnancov. Spoločnosti s technologicky náročnými činnosťami alebo výrobou s vysokou pridanou hodnotou si spravidla môžu dovoliť vyplácať vyššie mzdy.
Štátne podniky zabezpečujú služby vo verejnom záujme, napríklad dopravnú infraštruktúru alebo poštové služby, pričom ich ceny, rozsah a investičné rozhodnutia môže ovplyvňovať politika. Hospodársky zisk pritom nie je vždy ich hlavným cieľom, čo obmedzuje rast miezd.
Podľa vedúcej oddelenia makroekonomických analýz a prognóz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzany Múčkovej narástol za poslednú dekádu počet zamestnancov vo verejnom sektore o vyše 11 percent, kým v súkromnom sektore len o šesť percent. Len počas tejto vlády narástla zamestnanosť vo verejnom sektore o takmer tri percentá, kým v súkromnom sektore poklesla o viac ako percento.
V roku 2014 boli priemerné mzdy vo verejnom a súkromnom sektore na približne rovnakej úrovni, no odvtedy sa dynamiky rozišli. Mzdy vo verejnom sektore rastú v priemere o približne 1,5 percentuálneho bodu rýchlejšie než v súkromnom sektore.
Stabilita ako výhoda
Atraktivita práce vo verejnom sektore nemusí byť daná iba výškou mzdy. Podľa Kočiša je dôležitá aj stabilita zamestnania, pracovné podmienky, možnosti profesionálneho rozvoja či spoločenský význam vykonávanej práce. V niektorých profesiách preto môže byť verejný sektor konkurencieschopný aj pri nižšom finančnom ohodnotení.
Najväčším zamestnávateľom ostávajú ŽSR, kde pracuje viac ako 12 800 Slovákov. Na druhom mieste sa ocitol Volkswagen, tretie miesto patrí Slovenskej pošte, kde napriek optimalizácii pobočkovej siete pracuje 9 700 ľudí. V ZSSK pracuje viac ako 5 200 členov personálu.
Problémy však môžu vznikať pri vysokokvalifikovaných a nedostatkových profesiách, kde štát priamo súťaží so súkromnými zamestnávateľmi. Ide napríklad o IT špecialistov, analytikov, technických odborníkov alebo skúsených manažérov. Ak sú rozdiely v odmeňovaní príliš veľké, štát môže mať problém týchto pracovníkov získať alebo dlhodobo udržať. Výsledkom môže byť slabšia kvalita verejných služieb, pomalšia digitalizácia a nižšia schopnosť pripravovať a realizovať zložité projekty.
