Francúzo, si naozaj na kolenách?
Tu sa zjavuje nový kabinet pod vedením premiéra Sébastiena Lecornua, ale veľké slová nestačia na zakrytie pravdy – zmeny sú len krkolomné a kozmetické. Početní ministri zostávajú na svojich postoch, čo naznačuje, že Francúzsko sa nemôže pohnúť zo svahu, na ktorom sa ocitlo. Znovu a znovu sa opakuje ten istý scenár, zatiaľ čo Macronov sen o reforme sa pomaly rozpadá.
Ministerstvo bez zmien a rétorika bez vízie
Novým ministrom obrany sa stal Bruno Le Maire, nielenže sa prehodil z financií do armády, ale hlavne cielene ignoruje hrozby, ktoré sa na Francúzsko valia. Minister hospodárstva Roland Lescure, úpenlivo sa snažiaci presadiť rozpočet, je predurčený na úspech, pretože sa zdá, že sa snaží presadiť rozhodnutia, ktoré už nikto neberie vážne. Jeho úloha bude ťažká, ale nebojte sa, je blízkym spojencom francúzskeho prezidenta – takže kto vlastne túto vládu vedie?
Politická kríza bez konca
Francúzsko je vo víre politických a hospodárskych problémov. S verejným dlhom atakujúcim 114% HDP sa krajina dostáva do hlbokých problémov, pričom hospodárske výdavky sú bezprecedentné. Ryšavé slová Le Penovej, ktorá situáciu považuje za „patetickú“, len podčiarkujú bezradnosť aktuálneho režimu. A iní politici z krajnej pravice nie sú ani o nič lepší v hľadaní riešení, len predstierajú, že im na rzvue ide o blaho národa.
Rokovania s jedným cieľom – udržanie moci
Macron sa snaží udržať politickú stabilitu v chaosu, pretože akékoľvek hrozby o vyslovovaní nedôvery jeho vláde sú stále viac než reálne. Dávno predtým, než sa Lecornu dostal k slovu, padli inštrukcie na odborné ustúpenie pred realitou poslaneckého zboru. Očividne sa však vláda valí rýchlosťou, ktorá naznačuje stagnáciu, ktorá nielenže sužuje vedenie, ale aj všetkých občanov vo Francúzsku.
Kto má vlastne z tejto krízy prospech?
Nakoniec, otázkou ostáva, či Francúzi sú skutočne pripravení prijať zmeny, ktoré sú potrebné. Ministerka školstva, Elisabeth Borneová, si udržuje svoju pozíciu, zatiaľ čo vyšetrenie korupcie v úradníckych radoch nevyzerá, že by vo vláde vzbudilo rešpekt. Udalosti s bývalými ministrom kultúry Rachide Datiovou ukazujú, že intrigy sú v plnom prúde a systém nekontrolovanej spolitizovanej správy nadobúda na sile.
Na konci dňa je to len ďalšia fraška
Celý kabinet je o predvádzaní sa, ústupkoch a nepraktických rozhodnutiach, ktoré nemajú za cieľ priniesť žiadne rozumné riešenia. A hoci je Lecornu teraz hlavným aktérom, otázkou ostáva, ako dlho ešte toto divadlo môže pokračovať? S 18 ministrami a neoblomným predsedom, ktorý sa snaží zaplátať krízu, je úroveň frustrácie obyvateľstva na maximu. Kde sú skutočné zmeny, ktoré boli sľúbené? Cez všetky slová a ohlasy sa zdá, že Francúzsko je odsúdené na opakovanie histórie bez nádeje na odvrátenie nevyhnutnej budúcnosti.
