Žilinka sa vyjadril k „čurillovcom“: Prečo vstúpil do konaní až teraz?
Generálny prokurátor Maroš Žilinka nedávno objasnil, prečo sa rozhodol vstúpiť do konaní týkajúcich sa tzv. „čurillovcov“, skupiny policajtov, ktorí sú v súčasnosti predmetom právnych sporov. Počas piatkového zasadnutia Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť vyjadril, že dôvodom jeho zásahu bolo porušenie zákona pri vydávaní personálnych rozkazov. Tieto rozkazy boli vydané bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov, pričom sa jednalo o chránených oznamovateľov, čím došlo k namietanej nezákonnosti.
Žilinka vo svojom vyjadrení upozornil na systémový problém v rámci ministerstva vnútra, ktorý spočíva v nedodržiavaní povinnosti zabezpečiť súhlas úradu, ak sú dotknuté osoby chránenými oznamovateľmi. „Dospeli sme k názoru, že sú dôvody predpokladať existenciu porušenia práva,“ dodal prokurátor, ktorý sa zároveň vyhol otázke ex offo konania.
Právne podklady a priechodnosť konaní
Prokuratúra sa rozhodla predložiť súdom stanoviská k správnym žalobám, s návrhom na zrušenie napadnutých personálnych rozkazov. Žilinka vysvetlil, že ma potrebné informácie a nijako sa nezobrazovala snaha konať bez predchádzajúcej analýzy situácie. Počas takmer roka boli konania na súde prerušené s dôvodom, že sa správny súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou, čo pretiahlo proces.
Čo sa týka čurillovcov, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) po nástupe do funkcie pozastavil výkonnosť viacerých policajtov, pričom podozrieval ich z trestnej činnosti. V rámci tejto situácie sa očakáva, že minister sa mal najprv poradiť s Úradom na ochranu oznamovateľov, čo nespôsobil, čím ešte viac zohľadnil vládnu krízu a otázky v oblasti legislatívy.
Budúcnosť a možné dôsledky pre políciu
Žilinka zároveň odmieta, že by jeho krok mal za následok žiadosť o návrat do služby pre policajtov, ktorí boli dočasne vyradení. Hovorí, že pri zachovaní právnych procedúr treba rozlišovať medzi konaním pred správnym súdom a následnými krokmi, ktoré prichádzajú v dôsledku zistenia porušenia práva. Týmto spôsobom chce zabezpečiť transparentnosť a spravodlivosť pri vyšetrovacích procesoch súvisiacich s policajnými zložkami.
V rámci celej situácie je evidentné, že Žilinka sa snaží adresovať obavy z korupcie a nedodržiavania práva, ktorým čelí ministerstvo vnútra. S jeho postupmi sa nielenže otvára diskusia o otázkach transparentnosti, ale isto sa stáva tiež predmetom analýzy vo svetle práva a ľudských práv, čo bude kľúčové pre budúce konania a zásahy.
